Čo je funkcia, definičný obor a obor hodnôt, vlastnosti ako párnosť či ohraničenosť, inverzná a zložená funkcia.
asi 90 min · 8 častí · 18 úloh
0 z 8 častí · 0 z 18 úloh
V skratke
Funkcia priradí každému x∈D(f)práve jedno číslo y=f(x). Všetky takto získané hodnoty tvoria obor hodnôt H(f).
Keď definičný obor nie je zadaný, berieš všetky x, pre ktoré má predpis zmysel: menovateľ =0, pod párnou odmocninou ≥0, argument logaritmu >0.
Párna funkcia: f(−x)=f(x), graf je súmerný podľa osi y. Nepárna: f(−x)=−f(x), graf je súmerný podľa začiatku. V oboch prípadoch musí byť D(f) súmerný podľa nuly.
Rastúca funkcia: väčšiemu x patrí väčšia hodnota. Prostá funkcia: rôznym x patria rôzne hodnoty.
Ohraničená funkcia je ohraničená zhora aj zdola. Maximum a minimum sú najväčšia a najmenšia hodnota, ktorú funkcia naozaj nadobudne.
Inverzná funkcia f−1 existuje len k prostej funkcii. Vymeníš x a y a vyjadríš y. Platí D(f−1)=H(f) a graf je súmerný s grafom f podľa priamky y=x.
Zložená funkcia (g∘f)(x)=g(f(x)): najprv vnútorná zložka f, potom vonkajšia g. Vo všeobecnosti f∘g=g∘f.
Časť 1prečítaná
Pojem funkcie
Ak je každému reálnemu číslu x∈Mx priradené práve jedno reálne číslo y∈My, nazývame toto priradenie (zobrazenie množiny Mx⊆R do množiny My⊆R) reálnou funkciou reálnej premennej x. Stručne hovoríme o funkcii premennej x.
Funkcia
Funkcia f reálnej premennej x je množina usporiadaných dvojíc [x,y]∈R×R, pre ktorú platí: ku každému x∈R existuje najviac jedno y∈R také, že [x,y]∈f.
Funkcie spravidla označujeme písmenami f,g,φ,F,G a podobne. Niektoré často používané funkcie majú vlastné označenie, napríklad log,sin alebo cos.
Definičný obor
Definičný obor funkcie f, označujeme ho D(f), je množina všetkých x∈R, ku ktorým existuje práve jedno y∈R také, že [x,y]∈f, teda y=f(x). Je to množina, ktorú sme vyššie označili Mx.
Obor hodnôt
Obor hodnôt funkcie f, označujeme ho H(f), je množina všetkých y∈R, ku ktorým existuje aspoň jedno x∈R také, že [x,y]∈f, teda y=f(x). Je to podmnožina množiny My: nie každé číslo z My musí byť hodnotou funkcie.
Definičný obor aj obor hodnôt sú najčastejšie intervaly alebo zjednotenia intervalov.
Argument a hodnota funkcie
Symbol x, ktorý označuje ľubovoľné číslo z D(f), je premenná alebo argument funkcie. Keď myslíme pevne zvolené číslo, hovoríme o hodnote premennej (argumentu). Číslo y, ktoré funkcia f priradí číslu x, označujeme f(x) a voláme ho hodnota funkcief v bode x. Píšeme y=f(x).
Časť 2prečítaná
Graf a spôsoby zadania funkcie
V rovine zvolíš pravouhlú sústavu súradníc: dve navzájom kolmé číselné osi so spoločným počiatkom O a rovnakou dĺžkovou jednotkou. Na osi x vyznačíš bod x z definičného oboru funkcie f a zostrojíš v ňom kolmicu na os x. Na osi y vyznačíš bod f(x) a zostrojíš v ňom kolmicu na os y. Priesečník oboch kolmíc má súradnice [x,f(x)]. Všetky takéto body tvoria graf funkcie.
Graf funkcie
Grafom funkcie f v súradnicovej sústave Oxy je množina všetkých bodov X[x,f(x)], kde x∈D(f).
Aby bola funkcia určená, musíš poznať
definičný obor funkcie,
funkčný predpis, teda spôsob, ako sa argumentom priraďujú hodnoty funkcie.
Spôsoby zadania funkcie
Analyticky, teda vzorcom. Z neho vidíš, aké operácie máš s argumentom x urobiť, aby si dostal hodnotu f(x). Niekedy je predpis daný viacerými vzorcami, každým pre iný interval.
Vymenovaním hodnôt pre všetky hodnoty argumentu, ako pri funkcii signum nižšie.
Tabuľkou, ak je definičný obor konečná množina. Vypíšeš všetky usporiadané dvojice [x,f(x)]: v jednom riadku (stĺpci) sú hodnoty x, v druhom zodpovedajúce hodnoty f(x).
Graficky, nakreslením grafu. Takéto zadanie je len približné, takto vznikajú napríklad záznamy elektrokardiografu alebo seizmografu.
Funkcia signum
sgnx=⎩⎨⎧10−1pre x>0pre x=0pre x<0
Čítaj „signum x“. Je to príklad funkcie zadanej vymenovaním hodnôt.
Existenčný obor
Ak pri funkčnom predpise nie je uvedený definičný obor, dohodou je ním množina všetkých čísel x, pre ktoré hodnota f(x) existuje. Voláme ju existenčný obor alebo maximálny definičný obor funkcie.
Pri hľadaní definičného oboru si všímaj
menovateľ zlomku sa nesmie rovnať nule,
výraz pod párnou odmocninou musí byť nezáporný,
argument logaritmu musí byť kladný,
všetky podmienky musia platiť naraz, preto na konci urob ich prienik.
Časť 3prečítaná
Monotónnosť, prostosť a ohraničenosť
Nech M⊆D(f). Nasledujúce vlastnosti opisujú správanie funkcie f na množine M.
Monotónnosť a prostosť
Funkcia f je na M
ak pre všetky x1,x2∈M platí
rastúca
x1>x2⇒f(x1)>f(x2)
klesajúca
x1>x2⇒f(x1)<f(x2)
nerastúca
x1>x2⇒f(x1)≤f(x2)
neklesajúca
x1>x2⇒f(x1)≥f(x2)
prostá
x1=x2⇒f(x1)=f(x2)
rastúca
x1>x2⇒f(x1)>f(x2)
klesajúca
x1>x2⇒f(x1)<f(x2)
nerastúca
x1>x2⇒f(x1)≤f(x2)
neklesajúca
x1>x2⇒f(x1)≥f(x2)
prostá
x1=x2⇒f(x1)=f(x2)
Funkcia f je na M
monotónna, ak je nerastúca alebo neklesajúca,
ohraničená zhora, ak existuje h∈R také, že pre všetky x∈M platí f(x)≤h,
ohraničená zdola, ak existuje d∈R také, že pre všetky x∈M platí f(x)≥d,
ohraničená, ak je ohraničená zhora a súčasne ohraničená zdola.
Časť 4prečítaná
Maximum a minimum
Funkcia f má na množine M⊆D(f) v bode a∈M
minimum, ak pre všetky x∈M platí f(x)≥f(a),
maximum, ak pre všetky x∈M platí f(x)≤f(a).
Hodnota f(a) je potom najmenšia (najväčšia) hodnota funkcie na M. Ak nerovnosť platí na celom definičnom obore, ide o minimum (maximum) funkcie. Ak platí len v nejakom okolí bodu a, hovoríme o lokálnom minime (lokálnom maxime).
Časť 5prečítaná
Párnosť, periodickosť a konštantná funkcia
Párna funkcia
Funkcia f je párna, ak pre každé x∈D(f) je aj −x∈D(f) a platí f(−x)=f(x). Graf párnej funkcie je súmerný podľa osi y.
Párne sú napríklad funkcie y=x2, lebo (−x)2=x2, a y=∣x∣, lebo ∣−x∣=∣x∣.
Nepárna funkcia
Funkcia f je nepárna, ak pre každé x∈D(f) je aj −x∈D(f) a platí f(−x)=−f(x). Graf nepárnej funkcie je súmerný podľa začiatku súradnicovej sústavy.
Nepárne sú napríklad funkcie y=x3, lebo (−x)3=−x3, a y=x1, lebo −x1=−x1 pre x=0.
Periodická funkcia
Funkcia f je periodická, ak existuje číslo T=0 také, že pre každé x∈D(f) je aj x±T∈D(f) a platí f(x+T)=f(x). Číslo T je perióda funkcie f. Najmenšiu kladnú periódu, ak existuje, voláme základná (primitívna, najmenšia) perióda.
Dôležitým príkladom periodických funkcií sú goniometrické funkcie y=sinx,y=cosx,y=tgx a y=cotgx. Funkcie sinx a cosx majú základnú periódu 2π, funkcie tgx a cotgx základnú periódu π.
Konštantná funkcia
Funkcia daná rovnicou y=c, kde c je reálna konštanta. Jej grafom je priamka rovnobežná s osou x.
Časť 6prečítaná
Inverzná funkcia
Inverzná funkcia
Majme funkciu y=f(x) s definičným oborom D(f) a oborom hodnôt H(f). Inverzná funkcia k funkcii f je funkcia x=g(y) s definičným oborom H(f), ktorá každému y∈H(f) priradí práve to x∈D(f), pre ktoré platí y=f(x). Inverznú funkciu k funkcii f označujeme f−1.
Platí
Inverznú funkciu môžeš nájsť len k prostej funkcii. Inak by niektorému y patrilo viac čísel x.
Platí D(f−1)=H(f) a H(f−1)=D(f).
Graf inverznej funkcie je osovo súmerný s grafom funkcie f podľa osi 1. a 3. kvadrantu, teda podľa priamky y=x.
Funkcia y=x je preto inverzná sama k sebe. To isté platí aj pre y=x1, ktorej graf je súmerný podľa priamky y=x.
Graf funkcie f vo štvrtom kvadrante a graf inverznej funkcie v druhom kvadrante, navzájom súmerné podľa priamky y = x. Prerušované čiary ukazujú, že definičný obor inverznej funkcie je obor hodnôt funkcie f a jej obor hodnôt je definičný obor funkcie f.
Ako nájdeš inverznú funkciu
Over, že funkcia f je prostá, napríklad že je rastúca alebo klesajúca.
V predpise y=f(x) vymeň x a y.
Z novej rovnice vyjadri y. To je predpis funkcie f−1.
Urči definičný obor D(f−1)=H(f).
Časť 7prečítaná
Zložená funkcia
Ak veličina z závisí od veličiny y a tá závisí od veličiny x, potom aj z závisí od x, sprostredkovane cez y. Takto vzniká zložená funkcia.
Zložená funkcia
Nech f a g sú funkcie, pre ktoré H(f)∩D(g)=∅. Funkcia zložená z funkcií f a g (v tomto poradí) je funkcia g∘f daná vzťahom (g∘f)(x)=g(f(x)). Je definovaná pre tie x∈D(f), pre ktoré f(x)∈D(g). Funkcia f je vnútorná zložka, funkcia g je vonkajšia zložka.
(g∘f)(x)=g(f(x))
Riešený príklad
Zloženie v oboch poradiach
Nech f:y=sinx a g:y=x. Nájdi funkcie f∘g a g∘f a ich definičné obory.
(f∘g)(x)=f(g(x))=f(x)=sinx
Odmocnina je definovaná pre x≥0 a sínus pre každé reálne číslo, preto D(f∘g)=⟨0;∞).
(g∘f)(x)=g(f(x))=g(sinx)=sinx
Musí platiť sinx≥0. To platí práve vtedy, keď x leží v niektorom intervale ⟨2kπ;(2k+1)π⟩, kde k∈Z.
D(g∘f)=k∈Z⋃⟨2kπ;(2k+1)π⟩
Výsledok:(f∘g)(x)=sinx a (g∘f)(x)=sinx. Sú to rôzne funkcie, takže vo všeobecnosti f∘g=g∘f.
Niekedy treba danú zloženú funkciu rozložiť na zložky. Napríklad pri funkcii f:y=tg3(x−4π) si uvedom, čo sa postupne deje s hodnotou x:
x−4πx−4πtgtg(x−4π)()3tg3(x−4π)
Preto f(x)=(p∘q∘r)(x), kde p(x)=x3,q(x)=tgx a r(x)=x−4π.
Časť 8prečítaná
Riešené príklady
Riešený príklad
Definičný obor
Urči definičný obor funkcie f(x)=x−1x+2+log(5−x).
Zapíš všetky podmienky, ktoré musia platiť naraz: výraz pod odmocninou je nezáporný, menovateľ nie je nula a argument logaritmu je kladný.
x+2≥0,x−1=0,5−x>0
Z nich dostaneš x≥−2,x=1 a x<5.
Prienik týchto podmienok je interval ⟨−2;5) bez čísla 1.
Výsledok:D(f)=⟨−2;1)∪(1;5)
Riešený príklad
Inverzná funkcia
Urči inverznú funkciu k funkcii f:y=x−32x+1.
Predpis uprav na tvar y=2+x−37. Na intervale (−∞;3) funkcia nadobúda hodnoty menšie ako 2, na (3;∞) väčšie ako 2 a na každom z nich je klesajúca. Preto je prostá a H(f)=R−{2}.
Vymeň x a y:
x=y−32y+1
Vyjadri y:
x(y−3)=2y+1⇒xy−2y=3x+1⇒y(x−2)=3x+1⇒y=x−23x+1
Definičný obor inverznej funkcie je D(f−1)=H(f)=R−{2}.
Výsledok:f−1:y=x−23x+1,x=2
Precvičovanie
Úlohy
Najprv počítaj sám, až potom si pozri výsledok. Vyriešenú úlohu si odškrtni. 0 z 18
1.
Rozhodni, či nasledujúce predpisy určujú funkcie na danej množine:
a)
f1:y=2x−1∧x∈R
b)
f2:y=x+4∧x∈⟨−4;∞)
c)
f3:y2=x∧x∈R
d)
f4:y=x2∧x∈R
a)Áno.
b)Áno.
c)Nie, napríklad číslu x=4 by patrili dve hodnoty, y=2 aj y=−2.
d)Áno.
2.
Rozhodni, či sa dané funkcie rovnajú:
a)
f(x)=1,g(x)=sin2x+cos2x
b)
f(x)=x,g(x)=x2⋅x−1
c)
f(x)=sinx,g(x)=tgx⋅cosx
Dve funkcie sa rovnajú, ak majú rovnaký definičný obor a v každom jeho bode rovnakú hodnotu.
a)Áno, obe majú definičný obor R a všade hodnotu 1.
b)Nie, D(g)=R−{0}, ale D(f)=R.
c)Nie, funkcia g nie je definovaná pre x=2π+kπ,k∈Z.
3.
Urči definičné obory funkcií:
a)
f1(x)=x2+3x−1
b)
f2(x)=x−3x+1
c)
f3(x)=13x2+10x−3x
d)
f4(x)=x2+x+1x2+1
e)
f5(x)=∣x+3∣−41
f)
f6(x)=x+2
g)
f7(x)=2x2+3x−21
h)
f8(x)=4x−6x+2
i)
f9(x)=4x−6x+2
j)
f10(x)=x+4+10−x7
k)
f11(x)=log(x−3)
l)
f12(x)=log2(x+4)−31
m)
f13(x)=log31(2x+1)
n)
f14(x)=log5x+1
Menovateľ sa nesmie rovnať nule, výraz pod párnou odmocninou musí byť nezáporný a argument logaritmu kladný. Všetky podmienky musia platiť naraz.
a)D(f1)=R
b)D(f2)=R−{3}
c)D(f3)=R−{−1;133}
d)D(f4)=R
e)D(f5)=R−{−7;1}
f)D(f6)=⟨−2;∞)
g)D(f7)=(−∞;−2)∪(21;∞)
h)D(f8)=(−∞;−2⟩∪(23;∞)
i)D(f9)=(23;∞)
j)D(f10)=⟨−4;10)
k)D(f11)=(3;∞)
l)D(f12)=(−4;∞)−{4}
m)D(f13)=(−21;0⟩
n)D(f14)=⟨51;∞)
4.
Vypočítaj hodnotu funkcie y=x−1x+4 v bodoch −1;3;2.
Pri x=2 zlomok 2−12+4 usmerni: rozšír ho výrazom 2+1.
Pre x=−1 je y=−23, pre x=3 je y=27 a pre x=2 je y=6+52.
5.
Je daná funkcia f:y=x3−x∧x∈R. Vypočítaj f(−2),f(31),f(23).
f(−2)=−6,f(31)=−278,f(23)=223
6.
Je daná funkcia g(x)=3x2+1. Vypočítaj g(1),g(a)+g(2),g(a+2),g(b2),[g(b)]2.
Je daná funkcia f(x)=x2+2x−30. Rozhodni, či existuje x∈R také, aby platilo:
a)
f(x)=5
b)
f(x)=−100
c)
f(x)=2113
Rieš kvadratickú rovnicu x2+2x−30=k pre dané číslo k. V časti c) sa ti zíde, že 31+2113=(211+3)2.
a)Áno, x1=−7,x2=5.
b)Nie, také x neexistuje, diskriminant rovnice je záporný.
c)Áno, x1=29+3,x2=2−13−3.
8.
Je daná funkcia h:y=2−x2x2+1.
a)
Rozhodni, ktoré z čísel 2,−25,0,5,−1 patria do oboru hodnôt funkcie h.
b)
Urči všetky čísla m∈R, pre ktoré platí h(m)=h(3).
c)
Urči všetky čísla c∈R, pre ktoré platí h(c+1)=h(21).
Číslo k patrí do H(h), ak má rovnica h(x)=k riešenie. Hodnota h(x) závisí len od x2, preto z rovnosti hodnôt dostaneš rovnosť druhých mocnín argumentov.
a)Do H(h) patria čísla 2,−25 a 5, čísla 0 a −1 nie.
b)m=3 alebo m=−3
c)c=−23 alebo c=−21
9.
Rozhodni, ktoré z nasledujúcich funkcií sú prosté na svojom definičnom obore:
a)
f1:y=2x+5
b)
f2:y=x2−4
c)
f3:y=2x
d)
f4:y=∣x+1∣
a)Áno.
b)Nie, napríklad f2(−1)=f2(1)=−3.
c)Áno.
d)Nie, napríklad f4(−2)=f4(0)=1.
10.
Ktoré z funkcií sú párne (nepárne) na definičnom obore?
a)
h1:y=x
b)
h2:y=cosx
c)
h3:y=x1
d)
h4:y=4x
e)
h5:y=x2
f)
h6:y=x2−44x
g)
h7:y=∣x∣
h)
h8:y=logx
i)
h9:y=x2+44x
j)
h10:y=x3
k)
h11:y=2x
l)
h12:y=∣x∣+3x2
Najprv over, či je definičný obor súmerný podľa nuly. Potom porovnaj f(−x) s f(x) a s −f(x).
a)Nepárna.
b)Párna.
c)Nepárna.
d)Nepárna.
e)Párna.
f)Nepárna.
g)Párna.
h)Ani párna, ani nepárna.
i)Nepárna.
j)Nepárna.
k)Ani párna, ani nepárna.
l)Párna.
11.
Rozhodni, ktoré funkcie sú ohraničené zhora, ohraničené zdola a ohraničené na definičnom obore.
a)
g1:y=cosx
b)
g2:y=(sinx)2
c)
g3:y=cosx−1
d)
g4:y=2sinx
e)
g5:y=x
f)
g6:y=∣x∣
g)
g7:y=−4x
h)
g8:y=−4∣x∣+3
i)
g9:y=x2
j)
g10:y=x3
k)
g11:y=x−1
l)
g12:y=x−2
m)
g13:y=2x
n)
g14:y=2∣x∣
o)
g15:y=logx
p)
g16:y=−∣logx∣
Pomôže ti náčrt grafu. Hľadaj čísla d a h, pre ktoré platí d≤f(x), resp. f(x)≤h pre všetky x∈D(f).
a)Ohraničená, −1≤y≤1.
b)Ohraničená, 0≤y≤1.
c)Ohraničená, −2≤y≤0.
d)Ohraničená, −2≤y≤2.
e)Nie je ohraničená zhora ani zdola.
f)Ohraničená len zdola, y≥0.
g)Nie je ohraničená zhora ani zdola.
h)Ohraničená len zhora, y≤3.
i)Ohraničená len zdola, y≥0.
j)Nie je ohraničená zhora ani zdola.
k)Nie je ohraničená zhora ani zdola.
l)Ohraničená len zdola, y>0.
m)Ohraničená len zdola, y>0.
n)Ohraničená len zdola, y≥1.
o)Nie je ohraničená zhora ani zdola.
p)Ohraničená len zhora, y≤0.
12.
Dokáž, že dané funkcie sú ohraničené na definičnom obore.
a)
f1(x)=x2+210
b)
f2(x)=x2∧x∈⟨−5;3⟩
c)
f3(x)=x+4x∧x∈R0+
Nájdi čísla d a h, pre ktoré je d≤f(x)≤h. a) Keďže x2+2≥2, platí 0<x2+210≤5. b) Pre x∈⟨−5;3⟩ je ∣x∣≤5, preto 0≤x2≤25. c) Pre x≥0 je 0≤x<x+4 a menovateľ je kladný, preto 0≤x+4x<1.
13.
Rozhodni, či funkcie majú maximum alebo minimum na definičnom obore. Ak áno, urči, v ktorom bode, a urči jeho hodnotu.
a)
f1:y=2x
b)
f2:y=2x2−1
c)
f3:y=xx+3
d)
f4:y=∣x∣+1
e)
f5:y=−x2+4
f)
f6:y=x2+44x2
g)
f7:y=2x+1
h)
f8:y=−∣logx∣
i)
f9:y=x2+2x+11
Maximum (minimum) je hodnota, ktorú funkcia naozaj nadobudne a ktorá je zo všetkých hodnôt najväčšia (najmenšia). Nestačí, že je funkcia ohraničená.
a)Nemá maximum ani minimum.
b)Minimum −1 v bode x=0, maximum nemá.
c)Nemá maximum ani minimum.
d)Minimum 1 v bode x=0, maximum nemá.
e)Maximum 4 v bode x=0, minimum nemá.
f)Minimum 0 v bode x=0, maximum nemá.
g)Nemá maximum ani minimum.
h)Maximum 0 v bode x=1, minimum nemá.
i)Nemá maximum ani minimum.
14.
Načrtni graf funkcie f, ak vieš, že D(f)=⟨−3;∞)−{0} a f(−3)=−2. Priesečníky grafu funkcie f s osou x sú v bodoch P1[−1;0],P2[5;0]. Na intervale ⟨−3;0) je funkcia f rastúca a nie je ohraničená zhora. Na intervale ⟨−3;3⟩−{0} je funkcia f párna. Na intervale ⟨3;∞) je funkcia f rastúca a ohraničená zhora číslom h=4.
a)
Z grafu urči obor hodnôt funkcie f.
b)
Urči súradnice priesečníka grafu funkcie f s osou y.
c)
Je funkcia f ohraničená zdola na definičnom obore?
d)
Urči maximum funkcie f na definičnom obore.
e)
Urči minimum funkcie f na definičnom obore.
f)
Je funkcia f prostá na definičnom obore?
g)
Urči aspoň jeden interval, na ktorom je funkcia f prostá.
Na ⟨−3;0) graf stúpa z bodu [−3;−2] cez [−1;0] a pri približovaní k nule rastie nad všetky medze. Z párnosti je graf na (0;3⟩ zrkadlovým obrazom podľa osi y: funkcia tam klesá, prechádza bodom [1;0] a f(3)=f(−3)=−2. Na ⟨3;∞) graf stúpa z bodu [3;−2] cez [5;0] a nikdy neprekročí hodnotu 4.
a)H(f)=⟨−2;∞)
b)Neexistuje, lebo 0∈/D(f).
c)Áno, napríklad číslom −2.
d)Neexistuje, funkcia nie je ohraničená zhora.
e)Minimum −2 v bodoch x=−3 a x=3.
f)Nie, napríklad f(−3)=f(3)=−2.
g)Napríklad ⟨3;∞) alebo ⟨−3;0).
15.
Daná je funkcia f:y=x+12x−1.
a)
Urči D(f).
b)
Rozhodni, či čísla −1 a 2 patria do H(f).
c)
Urči obor hodnôt funkcie f.
d)
Urči všetky ostatné vlastnosti funkcie f.
Predpis uprav na tvar y=2−x+13. Z neho vidíš, že hodnotu 2 funkcia nikdy nenadobudne a že na každom z intervalov (−∞;−1) a (−1;∞) rastie.
a)D(f)=R−{−1}
b)−1∈H(f), lebo f(0)=−1. Číslo 2 do H(f) nepatrí.
c)H(f)=R−{2}
d)Nie je párna ani nepárna. Je rastúca na (−∞;−1) aj na (−1;∞), na celom D(f) však rastúca nie je. Je prostá, nie je ohraničená zhora ani zdola, nemá maximum ani minimum a nie je periodická. Graf pretína os x v bode [21;0] a os y v bode [0;−1].
16.
Daná je funkcia f:y=x2+11.
a)
Urči D(f).
b)
Rozhodni o párnosti (nepárnosti) funkcie.
c)
Rozhodni o ohraničenosti funkcie.
d)
Zisti, či 21∈H(f) a 2∈H(f).
e)
Rozhodni, či je funkcia prostá.
f)
Urči všetky ostatné vlastnosti funkcie f.
Menovateľ x2+1 je vždy aspoň 1. Čím je ∣x∣ väčšie, tým je menovateľ väčší a hodnota funkcie menšia.
a)D(f)=R
b)Je párna, f(−x)=f(x).
c)Je ohraničená, 0<f(x)≤1.
d)21∈H(f), lebo f(1)=f(−1)=21. Číslo 2 do H(f) nepatrí.
e)Nie je prostá, napríklad f(−1)=f(1).
f)H(f)=(0;1⟩. Je rastúca na (−∞;0⟩ a klesajúca na ⟨0;∞), má maximum 1 v bode x=0, minimum nemá a nie je periodická. Graf pretína os y v bode [0;1] a os x nepretína.
17.
Urči inverznú funkciu k funkcii f:y=42x+3−5 a ak existuje, urči jej vlastnosti a zostroj jej graf.
Funkcia f je lineárna a rastúca, preto je prostá a inverzná funkcia existuje. Vymeň x a y a z rovnice x=42y+3−5 vyjadri y.
f−1:y=2x+217,D(f−1)=H(f−1)=R. Je rastúca a prostá, nie je ohraničená zhora ani zdola, nemá maximum ani minimum a nie je párna ani nepárna. Grafom je priamka, ktorá prechádza bodmi [0;217] a [−417;0].
18.
K uvedeným funkciám napíš inverznú funkciu, ak existuje:
a)
f:y=3x+3
b)
f:y=(x−2)21−3
c)
f:y=x+1x−5
d)
f:y=5x−2
e)
f:y=2x+1
Najprv over, či je funkcia prostá. Potom vymeň x a y a vyjadri y. Definičný obor inverznej funkcie je obor hodnôt pôvodnej funkcie.
a)f−1:y=x3−3
b)Neexistuje, funkcia f nie je prostá, napríklad f(1)=f(3)=−2.
c)f−1:y=1−xx+5,x=1
d)f−1:y=log5(x+2),x>−2
e)f−1:y=2x−1
Hotovo s okruhom?
Okruh máš hotový
Keď teórii rozumieš a úlohy ti idú, označ okruh ako hotový. Plán do maturity sa podľa toho prepočíta.