Preskočiť na obsah

Okruh 2 · Základy matematiky

Množiny

Čo je množina, ako s množinami počítať (prienik, zjednotenie, rozdiel, doplnok) a aké poznáme číselné množiny.

asi 70 min · 8 častí · 28 úloh

0 z 8 častí · 0 z 28 úloh

V skratke

  1. A∩BA \cap B sú prvky v oboch množinách, A∪BA \cup B prvky aspoň v jednej z nich a A−BA - B prvky z AA, ktoré nie sú v BB.
  2. Doplnok AX′A'_X sú prvky množiny XX, ktoré nepatria do AA. Platí A−B=A∩B′A - B = A \cap B'.
  3. De Morganove pravidlá: (A∪B)′=A′∩B′(A \cup B)' = A' \cap B' a (A∩B)′=A′∪B′(A \cap B)' = A' \cup B'.
  4. Znak ⊂\subset pripúšťa aj rovnosť a spája dve množiny, znak ∈\in spája prvok a množinu.
  5. N⊂Z⊂Q⊂R\mathbb{N} \subset \mathbb{Z} \subset \mathbb{Q} \subset \mathbb{R} a reálne čísla sú racionálne spolu s iracionálnymi: R=Q∪I\mathbb{R} = \mathbb{Q} \cup \mathbb{I}.
  6. Pri intervaloch lomená zátvorka ⟨ ⟩\langle\ \rangle znamená, že krajné číslo patrí, okrúhla ( )(\ ), že nepatrí. Pri ∞\infty je zátvorka vždy okrúhla.
  7. V slovných úlohách kresli Vennov diagram a vypĺňaj ho od stredu. Pre dve množiny platí ∣A∪B∣=∣A∣+∣B∣−∣A∩B∣|A \cup B| = |A| + |B| - |A \cap B|.
Časť 1prečítaná

Čo je množina

Množina
Množina je súbor navzájom rôznych objektov (matematických alebo iných), ktoré spĺňajú nejakú vlastnosť. Tieto objekty sa nazývajú prvky množiny.

Množina je jednoznačne určená, keď o každom objekte vieš povedať, či danú vlastnosť má alebo nemá, teda či do množiny patrí alebo nepatrí. Množiny zvyčajne označujeme veľkými písmenami.

Prvok množiny
Objekt, ktorý do množiny patrí a tvorí ju. Zápis x∈Mx \in M čítaš „xx je prvkom množiny MM“ alebo „xx patrí do množiny MM“. Zápis x∉Mx \notin M znamená, že xx nie je prvkom množiny MM, teda do nej nepatrí.
Podľa počtu prvkov je množina
  • konečná, ak má určitý (konečný) počet prvkov,
  • nekonečná, ak má nekonečne veľa prvkov, napríklad množina všetkých prirodzených čísel alebo intervaly ako podmnožiny reálnych čísel.
Množinu môžeš určiť
  1. vymenovaním všetkých jej prvkov, napríklad A={1;3;5;7}A = \{1; 3; 5; 7\}. Na poradí prvkov nezáleží. Pri nekonečnej množine s jasným pravidlom použiješ tri bodky: N={1;2;3;… }\mathbb{N} = \{1; 2; 3; \dots\}.
  2. charakteristickou vlastnosťou prvkov, ktoré do množiny patria, napríklad B={x∈N; 1<x<8}B = \{x \in \mathbb{N};\ \allowbreak 1 < x < 8\}.
Prázdna množina
Množina, ktorá neobsahuje žiadny prvok. Označuješ ju ∅\emptyset alebo {}\{\}.
Vennove diagramy
Vzťahy medzi množinami a množinové operácie znázorňuješ Vennovými diagramami. Množiny kreslíš ako kruhy (alebo iné oblasti) vnútri obdĺžnika, ktorý predstavuje základnú množinu UU.
Časť 2prečítaná

Podmnožina, rovnosť a disjunktné množiny

Podmnožina
Množina AA je podmnožinou množiny BB, ak každý prvok množiny AA je zároveň prvkom množiny BB. Tento vzťah sa volá aj množinová inklúzia.
A⊂B⇔(∀x: x∈A⇒x∈B)\displaystyle A \subset B \Leftrightarrow (\forall x:\ x \in A \Rightarrow x \in B)
Nadmnožina
Množina BB je nadmnožinou množiny AA, ak každý prvok množiny AA je aj prvkom množiny BB. Je to ten istý vzťah ako A⊂BA \subset B, len z pohľadu väčšej množiny. Píšeš aj B⊃AB \supset A.
B⊃A⇔A⊂B⇔(∀x: x∈A⇒x∈B)\displaystyle B \supset A \Leftrightarrow A \subset B \Leftrightarrow (\forall x:\ x \in A \Rightarrow x \in B)
Rovnosť množín
Množiny AA a BB sa rovnajú, ak sa skladajú z tých istých prvkov.
A=B⇔(∀x: x∈A⇔x∈B)\displaystyle A = B \Leftrightarrow (\forall x:\ x \in A \Leftrightarrow x \in B)
Disjunktné množiny
Množiny, ktoré nemajú žiadny spoločný prvok, teda A∩B=∅A \cap B = \emptyset.
Časť 3prečítaná

Operácie s množinami

Zjednotenie množín
Zjednotenie A∪BA \cup B je množina, ktorá obsahuje prvky patriace aspoň do jednej z množín AA, BB.
A∪B={x; x∈A∨x∈B}\displaystyle A \cup B = \{x;\ \allowbreak x \in A \lor x \in B\}
Vennov diagram zjednotenia: dva prekrývajúce sa kruhy A a B v obdĺžniku U, vyfarbené sú oba kruhy celé.
Vennov diagram zjednotenia: dva prekrývajúce sa kruhy A a B v obdĺžniku U, vyfarbené sú oba kruhy celé.
Prienik množín
Prienik A∩BA \cap B je množina, ktorá obsahuje prvky patriace súčasne do oboch množín AA aj BB.
A∩B={x; x∈A∧x∈B}\displaystyle A \cap B = \{x;\ \allowbreak x \in A \land x \in B\}
Vennov diagram prieniku: dva prekrývajúce sa kruhy A a B v obdĺžniku U, vyfarbená je len ich spoločná časť.
Vennov diagram prieniku: dva prekrývajúce sa kruhy A a B v obdĺžniku U, vyfarbená je len ich spoločná časť.
Rozdiel množín
Rozdiel A−BA - B je množina, ktorá obsahuje tie prvky množiny AA, ktoré nepatria do množiny BB.
A−B={x; x∈A∧x∉B}\displaystyle A - B = \{x;\ \allowbreak x \in A \land x \notin B\}
Vennov diagram rozdielu A − B: dva prekrývajúce sa kruhy A a B v obdĺžniku U, vyfarbená je časť kruhu A mimo kruhu B.
Vennov diagram rozdielu A − B: dva prekrývajúce sa kruhy A a B v obdĺžniku U, vyfarbená je časť kruhu A mimo kruhu B.
Doplnok množiny
Ak sú dané dve množiny AA, XX tak, že A⊂XA \subset X, tak doplnok množiny AA vzhľadom na množinu XX je množina všetkých tých prvkov množiny XX, ktoré nepatria do množiny AA. Označuješ ho AX′A'_X. Keď je jasné, o akú množinu XX ide, píšeš len A′A'.
AX′=X−A\displaystyle A'_X = X - A
Doplnok množiny A vzhľadom na X: obdĺžnik X, v jeho rohu biela oblasť A, zvyšok obdĺžnika (sivý) je doplnok množiny A vzhľadom na X.
Doplnok množiny A vzhľadom na X: obdĺžnik X, v jeho rohu biela oblasť A, zvyšok obdĺžnika (sivý) je doplnok množiny A vzhľadom na X.
Časť 4prečítaná

Vlastnosti množinových operácií

Niektoré vlastnosti základných operácií na množinách
VzťahČo hovorí
A⊂AA \subset AKaždá množina je podmnožinou samej seba.
A=B⇔(A⊂B∧B⊂A)A = B \Leftrightarrow (A \subset B \land B \subset A)Dve množiny sa rovnajú práve vtedy, keď prvá je podmnožinou druhej a naopak.
∅⊂A\emptyset \subset APrázdna množina je podmnožinou každej množiny.
A∪A=AA \cup A = AZjednotenie množiny so sebou samou je opäť tá istá množina (idempotentnosť).
A∪∅=AA \cup \emptyset = APrázdna množina je neutrálny prvok vzhľadom na zjednotenie.
A∪B=B∪AA \cup B = B \cup AZjednotenie množín je komutatívne.
A∪(B∪C)=(A∪B)∪CA \cup (B \cup C) = (A \cup B) \cup CZjednotenie množín je asociatívne.
A∩A=AA \cap A = APrienik množiny so sebou samou je opäť tá istá množina (idempotentnosť).
A∩∅=∅A \cap \emptyset = \emptysetPrienikom ľubovoľnej množiny s prázdnou množinou je prázdna množina.
A∩B=B∩AA \cap B = B \cap APrienik množín je komutatívny.
A∩(B∩C)=(A∩B)∩CA \cap (B \cap C) = (A \cap B) \cap CPrienik množín je asociatívny.
A∩(B∪C)=(A∩B)∪(A∩C)A \cap (B \cup C) = (A \cap B) \cup (A \cap C)Distributívny zákon.
A∪(B∩C)=(A∪B)∩(A∪C)A \cup (B \cap C) = (A \cup B) \cap (A \cup C)Distributívny zákon.
(A′)′=A(A')' = ADoplnok doplnku je pôvodná množina (dvojitý doplnok).
(A∪B)′=A′∩B′(A \cup B)' = A' \cap B'De Morganovo pravidlo.
(A∩B)′=A′∪B′(A \cap B)' = A' \cup B'De Morganovo pravidlo.
A−B=A∩B′A - B = A \cap B'Rozdiel zapíšeš pomocou prieniku a doplnku.
A⊂AA \subset A
Každá množina je podmnožinou samej seba.
A=B⇔(A⊂B∧B⊂A)A = B \Leftrightarrow (A \subset B \land B \subset A)
Dve množiny sa rovnajú práve vtedy, keď prvá je podmnožinou druhej a naopak.
∅⊂A\emptyset \subset A
Prázdna množina je podmnožinou každej množiny.
A∪A=AA \cup A = A
Zjednotenie množiny so sebou samou je opäť tá istá množina (idempotentnosť).
A∪∅=AA \cup \emptyset = A
Prázdna množina je neutrálny prvok vzhľadom na zjednotenie.
A∪B=B∪AA \cup B = B \cup A
Zjednotenie množín je komutatívne.
A∪(B∪C)=(A∪B)∪CA \cup (B \cup C) = (A \cup B) \cup C
Zjednotenie množín je asociatívne.
A∩A=AA \cap A = A
Prienik množiny so sebou samou je opäť tá istá množina (idempotentnosť).
A∩∅=∅A \cap \emptyset = \emptyset
Prienikom ľubovoľnej množiny s prázdnou množinou je prázdna množina.
A∩B=B∩AA \cap B = B \cap A
Prienik množín je komutatívny.
A∩(B∩C)=(A∩B)∩CA \cap (B \cap C) = (A \cap B) \cap C
Prienik množín je asociatívny.
A∩(B∪C)=(A∩B)∪(A∩C)A \cap (B \cup C) = (A \cap B) \cup (A \cap C)
Distributívny zákon.
A∪(B∩C)=(A∪B)∩(A∪C)A \cup (B \cap C) = (A \cup B) \cap (A \cup C)
Distributívny zákon.
(A′)′=A(A')' = A
Doplnok doplnku je pôvodná množina (dvojitý doplnok).
(A∪B)′=A′∩B′(A \cup B)' = A' \cap B'
De Morganovo pravidlo.
(A∩B)′=A′∪B′(A \cap B)' = A' \cup B'
De Morganovo pravidlo.
A−B=A∩B′A - B = A \cap B'
Rozdiel zapíšeš pomocou prieniku a doplnku.

Doplnky A′A' a B′B' berieš vzhľadom na tú istú základnú množinu UU.

Časť 5prečítaná

Číselné množiny

Prehľad číselných množín
OznačenieNázovČo obsahuje
N\mathbb{N}prirodzené čísla{1;2;3;… }\{1; 2; 3; \dots\}
N0\mathbb{N}_0celé nezáporné číslaprirodzené čísla a nula, {0;1;2;3;… }\{0; 1; 2; 3; \dots\}
Z−\mathbb{Z}^-celé záporné čísla{… ;−3;−2;−1}\{\dots; -3; -2; -1\}
Z\mathbb{Z}celé čísla{… ;−3;−2;−1;0;1;2;3;… }\{\dots; -3; -2; -1; 0; 1; 2; 3; \dots\}
Q\mathbb{Q}racionálne číslačísla, ktoré sa dajú zapísať zlomkom pq\frac{p}{q}, kde p∈Zp \in \mathbb{Z}, q∈Nq \in \mathbb{N}
I\mathbb{I}iracionálne číslareálne čísla, ktoré sa nedajú zapísať zlomkom, napríklad 2\sqrt{2} alebo π\pi
R\mathbb{R}reálne číslazjednotenie Q\mathbb{Q} a I\mathbb{I}
N\mathbb{N}
Názov
prirodzené čísla
Čo obsahuje
{1;2;3;… }\{1; 2; 3; \dots\}
N0\mathbb{N}_0
Názov
celé nezáporné čísla
Čo obsahuje
prirodzené čísla a nula, {0;1;2;3;… }\{0; 1; 2; 3; \dots\}
Z−\mathbb{Z}^-
Názov
celé záporné čísla
Čo obsahuje
{… ;−3;−2;−1}\{\dots; -3; -2; -1\}
Z\mathbb{Z}
Názov
celé čísla
Čo obsahuje
{… ;−3;−2;−1;0;1;2;3;… }\{\dots; -3; -2; -1; 0; 1; 2; 3; \dots\}
Q\mathbb{Q}
Názov
racionálne čísla
Čo obsahuje
čísla, ktoré sa dajú zapísať zlomkom pq\frac{p}{q}, kde p∈Zp \in \mathbb{Z}, q∈Nq \in \mathbb{N}
I\mathbb{I}
Názov
iracionálne čísla
Čo obsahuje
reálne čísla, ktoré sa nedajú zapísať zlomkom, napríklad 2\sqrt{2} alebo π\pi
R\mathbb{R}
Názov
reálne čísla
Čo obsahuje
zjednotenie Q\mathbb{Q} a I\mathbb{I}
Ako do seba zapadajú
N⊂N0⊂Z⊂Q⊂R,R=Q∪I\displaystyle \mathbb{N} \subset \mathbb{N}_0 \subset \mathbb{Z} \subset \mathbb{Q} \subset \mathbb{R}, \qquad \allowbreak \mathbb{R} = \mathbb{Q} \cup \mathbb{I}
Pre každé tri prirodzené čísla a,b,c∈Na, b, c \in \mathbb{N} platí
  • U (uzavretosť vzhľadom na sčítanie a násobenie): a+b∈Na + b \in \mathbb{N}, a⋅b∈Na \cdot b \in \mathbb{N}.
  • N (číslo 11 je neutrálne vzhľadom na násobenie): 1⋅a=a⋅1=a1 \cdot a = a \cdot 1 = a.
  • K (komutatívnosť sčítania a násobenia): a+b=b+aa + b = b + a, a⋅b=b⋅aa \cdot b = b \cdot a.
  • A (asociatívnosť sčítania a násobenia): a+(b+c)=(a+b)+ca + (b + c) = (a + b) + c, a⋅(b⋅c)=(a⋅b)⋅ca \cdot (b \cdot c) = (a \cdot b) \cdot c.
  • D (distributívnosť násobenia vzhľadom na sčítanie): a⋅(b+c)=a⋅b+a⋅ca \cdot (b + c) = a \cdot b + a \cdot c.

Množina celých čísel Z\mathbb{Z} obsahuje okrem prirodzených čísel aj nulu a záporné celé čísla. Platia v nej všetky vety uvedené pri prirodzených číslach a navyše tieto dve:

Platí
  • U (množina Z\mathbb{Z} je uzavretá vzhľadom na odčítanie): pre a,b∈Za, b \in \mathbb{Z} je a−b∈Za - b \in \mathbb{Z}.
  • N (číslo 00 je neutrálny prvok vzhľadom na sčítanie): a+0=0+a=aa + 0 = 0 + a = a.

Celé nezáporné čísla N0\mathbb{N}_0 tvoria prirodzené čísla spolu s nulou.

Racionálne čísla
Množina Q\mathbb{Q} obsahuje okrem celých čísel aj čísla, ktoré vyjadrujú časti celku. Každé racionálne číslo sa dá zapísať v tvare zlomku pq\frac{p}{q}, kde p∈Zp \in \mathbb{Z}, q∈Nq \in \mathbb{N}. Zlomok je v základnom tvare, ak sú pp a qq nesúdeliteľné čísla.

V Q\mathbb{Q} platia všetky vety uvedené pre N\mathbb{N} a Z\mathbb{Z} a navyše U: množina Q\mathbb{Q} je uzavretá vzhľadom na delenie nenulovým číslom, teda pre a,b∈Qa, b \in \mathbb{Q}, b≠0b \neq 0 je a:b∈Qa : b \in \mathbb{Q}.

Iracionálne čísla
Iracionálne čísla (I\mathbb{I}) sa nedajú zapísať v tvare zlomku, len nekonečným desatinným rozvojom, v ktorom nie je perióda. Sú to napríklad niektoré odmocniny (2\sqrt{2}, 3\sqrt{3}), číslo π\pi a mnohé hodnoty logaritmických a goniometrických funkcií.
Reálne čísla
Množina R\mathbb{R} je zjednotenie Q\mathbb{Q} a I\mathbb{I}. Sú to všetky čísla, ktorými vyjadrujeme dĺžky úsečiek, čísla k nim opačné a nula. Množina R\mathbb{R} je usporiadaná. Každé reálne číslo je na číselnej osi znázornené práve jedným bodom a každý bod číselnej osi je obrazom práve jedného reálneho čísla.
Časť 6prečítaná

Intervaly

Intervaly sú podmnožiny reálnych čísel, ktoré na číselnej osi tvoria jeden súvislý úsek. Lomená zátvorka znamená, že krajné číslo do intervalu patrí, okrúhla, že nepatrí.

IntervalMnožina
⟨a;b⟩\langle a; b \rangle{x∈R; a≤x≤b}\{x \in \mathbb{R};\ \allowbreak a \leq x \leq b\}
(a;b)(a; b){x∈R; a<x<b}\{x \in \mathbb{R};\ \allowbreak a < x < b\}
⟨a;b)\langle a; b){x∈R; a≤x<b}\{x \in \mathbb{R};\ \allowbreak a \leq x < b\}
(a;b⟩(a; b \rangle{x∈R; a<x≤b}\{x \in \mathbb{R};\ \allowbreak a < x \leq b\}
⟨a;∞)\langle a; \infty){x∈R; x≥a}\{x \in \mathbb{R};\ \allowbreak x \geq a\}
(a;∞)(a; \infty){x∈R; x>a}\{x \in \mathbb{R};\ \allowbreak x > a\}
(−∞;b⟩(-\infty; b \rangle{x∈R; x≤b}\{x \in \mathbb{R};\ \allowbreak x \leq b\}
(−∞;b)(-\infty; b){x∈R; x<b}\{x \in \mathbb{R};\ \allowbreak x < b\}
⟨a;b⟩\langle a; b \rangle
{x∈R; a≤x≤b}\{x \in \mathbb{R};\ \allowbreak a \leq x \leq b\}
(a;b)(a; b)
{x∈R; a<x<b}\{x \in \mathbb{R};\ \allowbreak a < x < b\}
⟨a;b)\langle a; b)
{x∈R; a≤x<b}\{x \in \mathbb{R};\ \allowbreak a \leq x < b\}
(a;b⟩(a; b \rangle
{x∈R; a<x≤b}\{x \in \mathbb{R};\ \allowbreak a < x \leq b\}
⟨a;∞)\langle a; \infty)
{x∈R; x≥a}\{x \in \mathbb{R};\ \allowbreak x \geq a\}
(a;∞)(a; \infty)
{x∈R; x>a}\{x \in \mathbb{R};\ \allowbreak x > a\}
(−∞;b⟩(-\infty; b \rangle
{x∈R; x≤b}\{x \in \mathbb{R};\ \allowbreak x \leq b\}
(−∞;b)(-\infty; b)
{x∈R; x<b}\{x \in \mathbb{R};\ \allowbreak x < b\}
Časť 7prečítaná

Počet prvkov a slovné úlohy

Počet prvkov množiny
Počet prvkov konečnej množiny AA označujeme ∣A∣|A|. Napríklad pre A={2;4;6}A = \{2; 4; 6\} je ∣A∣=3|A| = 3 a pre prázdnu množinu ∣∅∣=0|\emptyset| = 0.
Počet prvkov zjednotenia dvoch množín
∣A∪B∣=∣A∣+∣B∣−∣A∩B∣\displaystyle |A \cup B| = |A| + |B| - |A \cap B|

V súčte ∣A∣+∣B∣|A| + |B| sú prvky prieniku započítané dvakrát, preto ich raz odčítaš.

Počet prvkov zjednotenia troch množín
∣A∪B∪C∣=∣A∣+∣B∣+∣C∣−∣A∩B∣−∣A∩C∣−∣B∩C∣+∣A∩B∩C∣\displaystyle |A \cup B \cup C| = |A| + |B| + |C| - |A \cap B| - |A \cap C| - |B \cap C| + |A \cap B \cap C|
Postup pri slovnej úlohe
  1. Nakresli Vennov diagram: každá skupina je jeden kruh, všetci spolu sú obdĺžnik.
  2. Do oblastí diagramu píš počty. Začni od najmenšej časti v strede (prienik všetkých množín) a postupuj von.
  3. Neznámy počet označ xx a zostav rovnicu, najčastejšie z celkového počtu.
  4. Nezabudni na tých, čo nepatria do žiadnej množiny (nemajú nič, nechodia nikam).
Časť 8prečítaná

Riešené príklady

Riešený príklad
Operácie s intervalmi

Sú dané intervaly A=⟨−3;4)A = \langle -3; 4) a B=(1;6⟩B = (1; 6\rangle. Urči A∩BA \cap B, A∪BA \cup B, A−BA - B, B−AB - A a doplnok AR′A'_{\mathbb{R}}.

  1. Nakresli oba intervaly na číselnú os. Interval AA ide od −3-3 (patrí) po 44 (nepatrí), interval BB od 11 (nepatrí) po 66 (patrí).
  2. Spoločná časť je medzi 11 a 44, pričom ani 11 (nie je v BB), ani 44 (nie je v AA) do nej nepatrí.
  3. A∩B=(1;4),A∪B=⟨−3;6⟩\displaystyle A \cap B = (1; 4), \qquad \allowbreak A \cup B = \langle -3; 6 \rangle
  4. Pri A−BA - B odoberieš z AA všetko, čo je v BB. Číslo 11 v BB nie je, preto v rozdiele ostane. Pri B−AB - A ostane číslo 44, lebo v AA nie je.
  5. A−B=⟨−3;1⟩,B−A=⟨4;6⟩\displaystyle A - B = \langle -3; 1 \rangle, \qquad \allowbreak B - A = \langle 4; 6 \rangle
  6. Doplnok AA v R\mathbb{R} je všetko na osi mimo AA. Číslo −3-3 do doplnku nepatrí, číslo 44 áno.
  7. AR′=(−∞;−3)∪⟨4;∞)\displaystyle A'_{\mathbb{R}} = (-\infty; -3) \cup \langle 4; \infty)

Výsledok: A∩B=(1;4)A \cap B = (1; 4), A∪B=⟨−3;6⟩A \cup B = \langle -3; 6 \rangle, A−B=⟨−3;1⟩A - B = \langle -3; 1 \rangle, B−A=⟨4;6⟩B - A = \langle 4; 6 \rangle, AR′=(−∞;−3)∪⟨4;∞)A'_{\mathbb{R}} = (-\infty; -3) \cup \langle 4; \infty).

Riešený príklad
Slovná úloha s dvoma množinami

V triede je 3232 žiakov. Futbal hrá 1818 žiakov, basketbal 1515 žiakov a 66 žiakov nehrá ani jeden z týchto športov. Koľko žiakov hrá oba športy a koľko hrá len futbal?

  1. Aspoň jeden šport hrá 32−6=2632 - 6 = 26 žiakov. Označ FF futbalistov a BB basketbalistov, potom ∣F∪B∣=26|F \cup B| = 26.
  2. ∣F∩B∣=∣F∣+∣B∣−∣F∪B∣=18+15−26=7\displaystyle |F \cap B| = |F| + |B| - |F \cup B| = 18 + 15 - 26 = 7
  3. Len futbal hrá 18−7=1118 - 7 = 11 žiakov a len basketbal 15−7=815 - 7 = 8 žiakov.
  4. Kontrola: 11+7+8+6=3211 + 7 + 8 + 6 = 32.

Výsledok: Oba športy hrá 77 žiakov, len futbal 1111 žiakov.

Riešený príklad
Slovná úloha s tromi množinami

V skupine je 4040 študentov. Angličtinu sa učí 2222, nemčinu 1818 a francúzštinu 1010 študentov. Angličtinu aj nemčinu sa učí 88, angličtinu aj francúzštinu 44, nemčinu aj francúzštinu 33 a všetky tri jazyky 22 študenti. Koľko študentov sa neučí žiadny z týchto jazykov a koľko sa učí práve jeden?

  1. Začni od stredu diagramu: všetky tri jazyky sa učia 22 študenti.
  2. Dvojice bez tretieho jazyka: len angličtinu a nemčinu 8−2=68 - 2 = 6, len angličtinu a francúzštinu 4−2=24 - 2 = 2, len nemčinu a francúzštinu 3−2=13 - 2 = 1.
  3. Práve jeden jazyk: len angličtinu 22−6−2−2=1222 - 6 - 2 - 2 = 12, len nemčinu 18−6−1−2=918 - 6 - 1 - 2 = 9, len francúzštinu 10−2−1−2=510 - 2 - 1 - 2 = 5, spolu 2626.
  4. Počet študentov, ktorí sa učia aspoň jeden jazyk, overíš vzorcom:
  5. 22+18+10−8−4−3+2=37\displaystyle 22 + 18 + 10 - 8 - 4 - 3 + 2 = 37
  6. Žiadny jazyk sa neučia 40−37=340 - 37 = 3 študenti. Kontrola: 12+9+5+6+2+1+2=3712 + 9 + 5 + 6 + 2 + 1 + 2 = 37.

Výsledok: Žiadny jazyk sa neučia 33 študenti, práve jeden jazyk 2626 študentov.

Precvičovanie

Úlohy

Najprv počítaj sám, až potom si pozri výsledok. Vyriešenú úlohu si odškrtni. 0 z 28

1.
Dané sú množiny A={1;2;3;4;5;6;7}A = \{1; 2; 3; 4; 5; 6; 7\} a B={2;4;6;8;10;12}B = \{2; 4; 6; 8; 10; 12\}. Zisti:
  1. a)
    A∩BA \cap B
  2. b)
    A∪BA \cup B
  3. c)
    A−BA - B
  4. d)
    B−AB - A
  • a){2;4;6}\{2; 4; 6\}
  • b){1;2;3;4;5;6;7;8;10;12}\{1; 2; 3; 4; 5; 6; 7; 8; 10; 12\}
  • c){1;3;5;7}\{1; 3; 5; 7\}
  • d){8;10;12}\{8; 10; 12\}
2.
Sú dané množiny A={−3;−2;−1;0;1;2;3}A = \{-3; -2; -1; 0; 1; 2; 3\}, B={1;3;5}B = \{1; 3; 5\} a C={−2;8;10;12}C = \{-2; 8; 10; 12\}. Urči:
  1. a)
    A−BA - B
  2. b)
    C∪AC \cup A
  3. c)
    B−CB - C
  4. d)
    A∩BA \cap B
  5. e)
    AZ′A'_{\mathbb{Z}} (doplnok množiny AA v množine celých čísel)
  6. f)
    (C−A)∩B(C - A) \cap B
  7. g)
    (B∪C)−A(B \cup C) - A
  • a){−3;−2;−1;0;2}\{-3; -2; -1; 0; 2\}
  • b){−3;−2;−1;0;1;2;3;8;10;12}\{-3; -2; -1; 0; 1; 2; 3; 8; 10; 12\}
  • c){1;3;5}\{1; 3; 5\}
  • d){1;3}\{1; 3\}
  • e)AZ′={… ;−5;−4;4;5;… }A'_{\mathbb{Z}} = \{\dots; -5; -4; 4; 5; \dots\}, teda všetky celé čísla xx, pre ktoré ∣x∣≥4|x| \geq 4
  • f)∅\emptyset
  • g){5;8;10;12}\{5; 8; 10; 12\}
3.
Sú dané tri intervaly: A=⟨−7;2⟩A = \langle -7; 2 \rangle, B=⟨−2;5)B = \langle -2; 5), C=⟨2;∞)C = \langle 2; \infty). Zapíš:
  1. a)
    A∩CA \cap C
  2. b)
    (A∩B)∪C(A \cap B) \cup C
  3. c)
    (A∩C)∪(B∩C)(A \cap C) \cup (B \cap C)
  4. d)
    A−BA - B
  • a){2}\{2\}
  • b)⟨−2;∞)\langle -2; \infty)
  • c)⟨2;5)\langle 2; 5)
  • d)⟨−7;−2)\langle -7; -2)
4.
Sú dané množiny A=(−∞;10)A = (-\infty; 10), B=⟨−8;−1⟩B = \langle -8; -1 \rangle, C=(−2;12⟩C = (-2; 12 \rangle. Urči (zápis XR′X'_{\mathbb{R}} je doplnok množiny XX v množine reálnych čísel):
  1. a)
    AR′A'_{\mathbb{R}}
  2. b)
    B∪CB \cup C
  3. c)
    A∩BA \cap B
  4. d)
    C−AC - A
  5. e)
    AR′∩CA'_{\mathbb{R}} \cap C
  6. f)
    B−CR′B - C'_{\mathbb{R}}
  7. g)
    BR′∩CB'_{\mathbb{R}} \cap C
  8. h)
    (A−B)R′(A - B)'_{\mathbb{R}}
  9. i)
    (AR′∪B)R′\left(A'_{\mathbb{R}} \cup B\right)'_{\mathbb{R}}
  10. j)
    B∪(A−C)B \cup (A - C)
  11. k)
    (BR′−A)−C\left(B'_{\mathbb{R}} - A\right) - C
  12. l)
    (B∪C)∩A(B \cup C) \cap A
  13. m)
    C−(B−A)C - (B - A)
  14. n)
    A∩B∩CA \cap B \cap C
  • a)⟨10;∞)\langle 10; \infty)
  • b)⟨−8;12⟩\langle -8; 12 \rangle
  • c)⟨−8;−1⟩\langle -8; -1 \rangle
  • d)⟨10;12⟩\langle 10; 12 \rangle
  • e)⟨10;12⟩\langle 10; 12 \rangle
  • f)(−2;−1⟩(-2; -1 \rangle
  • g)(−1;12⟩(-1; 12 \rangle
  • h)⟨−8;−1⟩∪⟨10;∞)\langle -8; -1 \rangle \cup \langle 10; \infty)
  • i)(−∞;−8)∪(−1;10)(-\infty; -8) \cup (-1; 10)
  • j)(−∞;−1⟩(-\infty; -1 \rangle
  • k)(12;∞)(12; \infty)
  • l)⟨−8;10)\langle -8; 10)
  • m)(−2;12⟩(-2; 12 \rangle
  • n)(−2;−1⟩(-2; -1 \rangle
5.
Nájdi také množiny AA, BB, pre ktoré platí: A∪B={0;1;2;3;4;5;6;7}A \cup B = \{0; 1; 2; 3; 4; 5; 6; 7\}, A∩B={1;2;3}A \cap B = \{1; 2; 3\}, B−A={5;6}B - A = \{5; 6\}.
A={0;1;2;3;4;7}A = \{0; 1; 2; 3; 4; 7\}, B={1;2;3;5;6}B = \{1; 2; 3; 5; 6\}
6.
Urči množiny AA, BB, ktoré sú podmnožinami množiny {1;2;3;4;5;6;7;8}\{1; 2; 3; 4; 5; 6; 7; 8\} a spĺňajú podmienky: A∪B={3;5;6;8}A \cup B = \{3; 5; 6; 8\}, A∩{4;6;8}=∅A \cap \{4; 6; 8\} = \emptyset, B∩{1;3;5;7}={3;5}B \cap \{1; 3; 5; 7\} = \{3; 5\}.
B={3;5;6;8}B = \{3; 5; 6; 8\} a pre AA sú štyri možnosti: A=∅A = \emptyset, A={3}A = \{3\}, A={5}A = \{5\} alebo A={3;5}A = \{3; 5\}.
7.
Zapíš vymenovaním prvkov nasledujúce množiny:
  1. a)
    A={x∈N; x2<20}A = \{x \in \mathbb{N};\ \allowbreak x^2 < 20\}
  2. b)
    B={x∈Z; ∣x∣=5}B = \{x \in \mathbb{Z};\ \allowbreak |x| = 5\}
  3. c)
    C={x∈N; x≤5}C = \{x \in \mathbb{N};\ \allowbreak x \leq 5\}
  4. d)
    D={x∈Z; −5≤x<5}D = \{x \in \mathbb{Z};\ \allowbreak -5 \leq x < 5\}
  5. e)
    E={x∈Q; 3x+1=x+5}E = \{x \in \mathbb{Q};\ \allowbreak 3x + 1 = x + 5\}
  6. f)
    F={x∈Z; 3x=5}F = \{x \in \mathbb{Z};\ \allowbreak 3x = 5\}
  7. g)
    G={x∈N; 2∣x∧x<16}G = \{x \in \mathbb{N};\ \allowbreak 2 \mid x \land x < 16\} (zápis 2∣x2 \mid x znamená, že 22 delí xx)
  • a)A={1;2;3;4}A = \{1; 2; 3; 4\}
  • b)B={−5;5}B = \{-5; 5\}
  • c)C={1;2;3;4;5}C = \{1; 2; 3; 4; 5\}
  • d)D={−5;−4;−3;−2;−1;0;1;2;3;4}D = \{-5; -4; -3; -2; -1; 0; 1; 2; 3; 4\}
  • e)E={2}E = \{2\}
  • f)F=∅F = \emptyset, lebo x=53x = \frac{5}{3} nie je celé číslo
  • g)G={2;4;6;8;10;12;14}G = \{2; 4; 6; 8; 10; 12; 14\}
8.
Dané množiny zapíš ako intervaly:
  1. a)
    A={x∈R; −1,5<x≤6}A = \{x \in \mathbb{R};\ \allowbreak -1{,}5 < x \leq 6\}
  2. b)
    B={x∈R; ∣x∣≤3}B = \{x \in \mathbb{R};\ \allowbreak |x| \leq 3\}
  3. c)
    C={x∈R; 0,5≤x≤1,5}C = \{x \in \mathbb{R};\ \allowbreak 0{,}5 \leq x \leq 1{,}5\}
  4. d)
    D={x∈R; x<4}D = \{x \in \mathbb{R};\ \allowbreak x < 4\}
  5. e)
    E={x∈R; x>−2}E = \{x \in \mathbb{R};\ \allowbreak x > -2\}
  6. f)
    F={x∈R; ∣x∣≥2}F = \{x \in \mathbb{R};\ \allowbreak |x| \geq 2\}
  7. g)
    G={x∈R; x≤0}G = \{x \in \mathbb{R};\ \allowbreak x \leq 0\}
  • a)A=(−1,5;6⟩A = (-1{,}5; 6 \rangle
  • b)B=⟨−3;3⟩B = \langle -3; 3 \rangle
  • c)C=⟨0,5;1,5⟩C = \langle 0{,}5; 1{,}5 \rangle
  • d)D=(−∞;4)D = (-\infty; 4)
  • e)E=(−2;∞)E = (-2; \infty)
  • f)F=(−∞;−2⟩∪⟨2;∞)F = (-\infty; -2 \rangle \cup \langle 2; \infty)
  • g)G=(−∞;0⟩G = (-\infty; 0 \rangle
9.
Zakresli pomocou Vennových diagramov:
  1. a)
    (A∪B)∪C(A \cup B) \cup C
  2. b)
    (A∩B)∪C(A \cap B) \cup C
  3. c)
    (A∪B)−C(A \cup B) - C
  4. d)
    (A∩B)−C(A \cap B) - C
  5. e)
    [(A∪C)∩B′]−(A∩C)\left[(A \cup C) \cap B'\right] - (A \cap C)
  6. f)
    (B′∩C)∩(A∪B′)(B' \cap C) \cap (A \cup B')
  7. g)
    (B∩C′)∩(A∪C)′(B \cap C') \cap (A \cup C)'
  • a)Vyfarbíš všetky tri kruhy celé, teda A∪B∪CA \cup B \cup C.
  • b)Vyfarbíš celý kruh CC a k nemu spoločnú časť kruhov AA a BB.
  • c)Vyfarbíš kruhy AA a BB okrem častí, ktoré ležia v kruhu CC.
  • d)Vyfarbíš len spoločnú časť kruhov AA a BB, ktorá neleží v kruhu CC.
  • e)Vyfarbíš časť, ktorá je len v AA, a časť, ktorá je len v CC, teda (A−(B∪C))∪(C−(A∪B))\left(A - (B \cup C)\right) \cup \left(C - (A \cup B)\right).
  • f)Vyfarbíš kruh CC okrem časti, ktorá leží v kruhu BB, teda C−BC - B.
  • g)Vyfarbíš len časť kruhu BB, ktorá neleží ani v AA, ani v CC, teda B−(A∪C)B - (A \cup C).
10.
Rozhodni, či platia nasledujúce množinové inklúzie:
  1. a)
    {3}⊂{2;3;4}\{3\} \subset \{2; 3; 4\}
  2. b)
    {5;4}⊂{4;5}\{5; 4\} \subset \{4; 5\}
  3. c)
    4⊂{2;3;4}4 \subset \{2; 3; 4\}
  4. d)
    {−1;1}⊂{x∈Z; −2≤x≤4}\{-1; 1\} \subset \{x \in \mathbb{Z};\ \allowbreak -2 \leq x \leq 4\}
  5. e)
    {x∈N; 3≤x<5}⊂{x∈Z; −1<x≤4}\{x \in \mathbb{N};\ \allowbreak 3 \leq x < 5\} \subset \{x \in \mathbb{Z};\ \allowbreak -1 < x \leq 4\}
  • a)Platí.
  • b)Platí (obe množiny sa dokonca rovnajú).
  • c)Neplatí, číslo 44 je prvok, nie množina. Správne je 4∈{2;3;4}4 \in \{2; 3; 4\} alebo {4}⊂{2;3;4}\{4\} \subset \{2; 3; 4\}.
  • d)Platí.
  • e)Platí, lebo {3;4}⊂{0;1;2;3;4}\{3; 4\} \subset \{0; 1; 2; 3; 4\}.
11.
3030 žiakov školy sa zúčastní turnaja v stolnom tenise alebo v šachu, z toho 88 je prihlásených na obe súťaže. Iba stolnotenisovej súťaže sa zúčastní 1919 žiakov. Koľko žiakov sa zúčastní šachového turnaja?
1111 žiakov (33 len šach a 88 aj stolný tenis)
12.
Do cukrárne doniesli dva nové druhy zákuskov. Zo 153153 zákazníkov 6565 neodolalo a kúpilo si prvý druh zákuskov. Druhý druh si kúpilo 4949 zákazníkov. Tých, ktorí si kúpili oba druhy, bola len jedna pätina počtu zákazníkov, ktorí si kúpili aspoň jeden druh zákuskov. Koľkí zákazníci si kúpili iba prvý a koľkí iba druhý druh zákuskov? Koľko bolo zákazníkov, ktorí si kúpili oba druhy? Koľko bolo takých, ktorí odolali obom zvodom?
Iba prvý druh 4646, iba druhý druh 3030, oba druhy 1919 zákazníkov a nič si nekúpilo 5858 zákazníkov.
13.
Zo 129129 študentov prvého ročníka chodí pravidelne do jedálne na obed alebo večeru 116116 študentov. 6262 študentov chodí najviac na jedno z týchto jedál. Pritom na obed chodí o 4747 študentov viac než na večeru. Koľko študentov chodí na obedy aj večere, koľko len na večere a koľko len na obedy?
Na obedy aj večere chodí 6767 študentov, len na večere 11 študent a len na obedy 4848 študentov.
14.
Na recepcii na vyslanectve každý ovláda aspoň jeden cudzí jazyk: 1515 ľudí hovorí po anglicky, 1212 po nemecky a 77 oboma jazykmi. Z koľkých ľudí sa skladá táto spoločnosť, ak v nej nikto iný jazyk neovláda?
2020 ľudí
15.
Z 3535 žiakov odoberá časopis A 88 žiakov a časopis B 1010 žiakov. 2121 žiakov neodoberá ani jeden z týchto dvoch časopisov. Koľko z nich odoberá oba časopisy?
44 žiaci
16.
Za jeden deň opravili v autodielni na 4646 autách 2424 chýb na brzdách a 3636 chýb na motore. Koľko áut malo chybu len na brzdách a koľko len na motore?
Len na brzdách 1010 áut, len na motore 2222 áut (obe chyby malo 1414 áut).
17.
Prieskum čitateľských záujmov ukázal, že 60 %60\ \% žiakov číta časopis A, 50 %50\ \% časopis B, 50 %50\ \% časopis C, 30 %30\ \% časopisy A aj B, 20 %20\ \% časopisy B aj C, 30 %30\ \% časopisy A aj C a 10 %10\ \% všetky tri časopisy. Koľko percent žiakov číta práve dva časopisy a koľko percent nečíta ani jeden z týchto časopisov?
Práve dva časopisy číta 50 %50\ \% žiakov a žiadny z nich 10 %10\ \% žiakov.
18.
Na ihrisku sa hralo 2626 detí. 1111 detí malo autíčko, 1717 detí malo lopatku. Len formičku malo 55 detí. Nikto nemal autíčko a formičku zároveň, každé dieťa malo aspoň jednu hračku. Práve dve hračky malo 1515 detí.
  1. a)
    Koľko detí malo formičku?
  2. b)
    Koľko detí malo všetky tri hračky?
  3. c)
    Koľko detí malo len lopatku?
  • a)1313 detí
  • b)00, nikto
  • c)22 deti
19.
V škole sú tri záujmové krúžky: fotografický, motoristický a šachový. Každý žiak v triede chodí do niektorého z nich. Do fotografického chodí 1616 žiakov, do motoristického 1717 a do šachového 1414 žiakov. Osem žiakov chodí súčasne do fotografického aj motoristického, šesť do fotografického aj šachového, štyria do motoristického aj šachového. Traja žiaci navštevujú všetky tri krúžky. Koľko žiakov je v triede?
3232 žiakov
20.
Označme TT množinu trojslabičných slov, SS množinu šesťpísmenových slov a AA množinu slov obsahujúcich písmeno „A“. Ktoré z uvedených slov patrí do množiny (T∪S)∩A(T \cup S) \cap A? Možnosti: (A) JAMKA, (B) VIETOR, (C) MONITOR, (D) BUNKA, (E) KLAVÍR.
(E) KLAVÍR: má šesť písmen a obsahuje písmeno A.
21.
V triede je 3838 žiakov, 1616 z nich pretekalo v behu a 2020 v plávaní. Žiadneho z týchto pretekov sa nezúčastnilo 1010 žiakov. Koľko žiakov behalo aj plávalo?
88 žiakov
22.
V triede je 1515 chlapcov a 1616 dievčat. 1111 chlapcov sa vie korčuľovať, 1313 detí sa nevie korčuľovať. Koľko dievčat sa vie korčuľovať?
77 dievčat
23.
V triede je 2424 detí. 99 detí sa neučí po anglicky. 55 chlapcov sa učí po anglicky. Koľko dievčat sa učí po anglicky, ak vieš, že v triede je toľko chlapcov, koľko je dievčat?
1010 dievčat
24.
V triede je 3030 detí. Horský bicykel má 1515 detí. Koľko detí má pretekársky bicykel, ak vieš, že oba bicykle má 55 detí a šiesti nemajú bicykel?
1414 detí
25.
Na školskom výlete bolo 8888 detí. 5050 z nich si kúpilo na občerstvenie džús, 3535 si kúpilo zmrzlinu. Koľko detí si kúpilo iba džús a koľko iba zmrzlinu, ak vieš, že džús aj zmrzlinu si kúpilo 1515 detí? Koľko detí si nekúpilo nič?
Iba džús 3535 detí, iba zmrzlinu 2020 detí a nič si nekúpilo 1818 detí.
26.
V oáze pri jazierku sa počas nekonečných dní sucha stretli hrochy a slony. Vo vode sa v danom okamihu nachádza 2222 zvierat, z toho 1212 hrochov. Koľko hrochov je na brehu, ak stádo zvierat má 5555 členov a na brehu je 1111 slonov?
2222 hrochov
27.
Trieda má 3030 žiakov. Na konci školského roka mali piati žiaci triedy jednotku z matematiky a nikto z tohto predmetu neprepadol. 1818 žiakov triedy malo z matematiky horšiu známku ako jednotku, ale lepšiu ako štvorku. 1616 žiakov triedy malo z matematiky horšiu známku ako dvojku. Koľko žiakov triedy malo na konci školského roka z matematiky trojku? Pri riešení môžeš využiť Vennov diagram.
99 žiakov
28.
V rodinnom albume je 7777 fotografií, na ktorých sú dvojičky Adam alebo Jana. Obe dvojičky sú spolu na 3030 fotografiách. Fotografií, na ktorých je len Jana, je o 55 viac ako fotografií, na ktorých je len Adam. Na koľkých fotografiách albumu je len Jana?
Na 2626 fotografiách

Hotovo s okruhom?

Okruh máš hotový

Keď teórii rozumieš a úlohy ti idú, označ okruh ako hotový. Plán do maturity sa podľa toho prepočíta.

V pláne sa ti posunie ďalší okruh.