Sínus, kosínus, tangens a kotangens na jednotkovej kružnici, ich grafy, vlastnosti a goniometrické rovnice.
asi 120 min · 8 častí · 12 úloh
0 z 8 častí · 0 z 12 úloh
V skratke
Na jednotkovej kružnici je sinx druhá súradnica (yM) a cosx prvá súradnica (xM) bodu M, preto sú obe z intervalu ⟨−1;1⟩.
tgx=cosxsinx pre cosx=0 a cotgx=sinxcosx pre sinx=0.
Sínus a kosínus majú periódu 2π, tangens a kotangens periódu π.
Kosínus je párna funkcia, sínus, tangens a kotangens sú nepárne.
Hodnoty pre 0,6π,4π,3π,2π musíš vedieť naspamäť: sínus postupne 20,21,22,23,24, kosínus naopak.
Rovnicu riešiš substitúciou za argument: nájdeš riešenia v jednej perióde, pripočítaš 2kπ (sínus, kosínus) alebo kπ (tangens, kotangens) a vyjadríš x.
Časť 1prečítaná
Periodické funkcie
Periodická funkcia
Funkcia f sa nazýva periodická, ak existuje také číslo p>0, že pre každé x∈D(f) a každé celé číslo k patrí do D(f) aj x+kp a platí f(x)=f(x+p)=f(x+kp). Číslo p sa nazýva perióda funkcie.
Primitívna perióda
Najmenšie kladné číslo p, ktoré je periódou periodickej funkcie, je jej primitívna perióda. Keď je p perióda, sú periódami aj čísla 2p,3p a ďalšie násobky.
Graf periodickej funkcie sa pravidelne opakuje po intervaloch, ktorých dĺžka je perióda p. Priebeh funkcie je na každom intervale (np;(n+1)p), kde n∈Z, rovnaký. Preto ti stačí poznať graf na jednom takom intervale a potom ho len „kopírovať“ doľava aj doprava.
Časť 2prečítaná
Definícia goniometrických funkcií
Goniometrické funkcie vyjadrujú vzťah medzi veľkosťami ostrých uhlov v pravouhlom trojuholníku a pomermi dĺžok strán tohto trojuholníka.
Pravouhlý trojuholník
sinα=ca,cosα=cb
V pravouhlom trojuholníku s preponou c leží odvesna a oproti uhlu α a odvesna b pri ňom. Sínus je pomer protiľahlej odvesny a prepony, kosínus pomer priľahlej odvesny a prepony.
tgα=ba,cotgα=ab
Tangens je pomer protiľahlej a priľahlej odvesny, kotangens pomer priľahlej a protiľahlej odvesny.
Pravouhlý trojuholník poslúži len pre ostré uhly. Pre ľubovoľné reálne číslo x definuješ goniometrické funkcie pomocou jednotkovej kružnice.
Jednotková kružnica
Kružnica so stredom v bode S[0;0] a polomerom 1. Jej dĺžka je 2π.
Každému reálnemu číslu x priradíš bod M[xM;yM] jednotkovej kružnice tak, že orientovaný uhol s počiatočným ramenom SJ a koncovým ramenom SM má veľkosť x v oblúkovej miere (na obrázku je to uhol α). Kladné x nanášaš od bodu J[1;0] proti smeru hodinových ručičiek, záporné v smere hodinových ručičiek.
Jednotková kružnica so stredom S v začiatku sústavy súradníc, bodmi J[1; 0] na osi x a J1[0; 1] na osi y. Bod M na kružnici má súradnice xM a yM, pri strede je uhol alfa. V bode J je zvislá dotyčnica, v bode J1 vodorovná dotyčnica. Priamka SM pretína zvislú dotyčnicu v bode K a vodorovnú v bode N.
Sínus
Funkcia, ktorá každému x∈R priradí y-ovú súradnicu bodu M, teda sinx=yM.
Kosínus
Funkcia, ktorá každému x∈R priradí x-ovú súradnicu bodu M, teda cosx=xM.
Body K a N sú priesečníky priamky SM s dotyčnicami k jednotkovej kružnici v bodoch J[1;0] a J1[0;1].
Tangens
Funkcia, ktorá každému x∈R−{2π+kπ;k∈Z} priradí veľkosť úsečky JK so znamienkom, teda y-ovú súradnicu bodu K.
Kotangens
Funkcia, ktorá každému x∈R−{kπ;k∈Z} priradí veľkosť úsečky J1N so znamienkom, teda x-ovú súradnicu bodu N.
Iná definícia tangensu
tgx=cosxsinx
Tangens je funkcia, ktorá každému reálnemu číslu x, pre ktoré platí cosx=0, priradí číslo cosxsinx.
Iná definícia kotangensu
cotgx=sinxcosx
Kotangens je funkcia, ktorá každému reálnemu číslu x, pre ktoré platí sinx=0, priradí číslo sinxcosx.
Z definície na jednotkovej kružnici vyplýva
−1≤sinx≤1 a −1≤cosx≤1, lebo bod M leží na kružnici s polomerom 1.
sin2x+cos2x=1, čo je Pytagorova veta pre bod M a jeho súradnice.
Časť 3prečítaná
Hodnoty vybraných uhlov
Hodnoty goniometrických funkcií vybraných uhlov
Uhol
V stupňoch
sinx
cosx
tgx
cotgx
0
0∘
0
1
0
nedef.
6π
30∘
21
23
33
3
4π
45∘
22
22
1
1
3π
60∘
23
21
3
33
2π
90∘
1
0
nedef.
0
π
180∘
0
−1
0
nedef.
23π
270∘
−1
0
nedef.
0
2π
360∘
0
1
0
nedef.
0
V stupňoch
0∘
sinx
0
cosx
1
tgx
0
cotgx
nedef.
6π
V stupňoch
30∘
sinx
21
cosx
23
tgx
33
cotgx
3
4π
V stupňoch
45∘
sinx
22
cosx
22
tgx
1
cotgx
1
3π
V stupňoch
60∘
sinx
23
cosx
21
tgx
3
cotgx
33
2π
V stupňoch
90∘
sinx
1
cosx
0
tgx
nedef.
cotgx
0
π
V stupňoch
180∘
sinx
0
cosx
−1
tgx
0
cotgx
nedef.
23π
V stupňoch
270∘
sinx
−1
cosx
0
tgx
nedef.
cotgx
0
2π
V stupňoch
360∘
sinx
0
cosx
1
tgx
0
cotgx
nedef.
„nedef.“ znamená, že funkcia pre tento uhol nie je definovaná.
Hodnoty pre ďalšie uhly odvodíš z jednotkovej kružnice. Napríklad bod pre uhol 65π je súmerný s bodom pre 6π podľa osi y, preto sin65π=21 a cos65π=−23.
Časť 4prečítaná
Funkcie sínus a kosínus
Pripomeň si: funkcia f je párna, ak pre každé x∈D(f) platí f(−x)=f(x), a nepárna, ak f(−x)=−f(x). Definičný obor musí byť v oboch prípadoch súmerný podľa nuly. Vo všetkých vzťahoch nižšie je k ľubovoľné celé číslo.
Graf funkcie y = sin x na intervale od mínus pí polovíc po 2 pí. Prechádza začiatkom sústavy súradníc, maximum 1 má v bode pí polovíc, os x pretína v bodoch 0, pí a 2 pí a minimum mínus 1 má v bode 3 pí polovíc.
Vlastnosti funkcie y=sinx
D(f)=R,H(f)=⟨−1;1⟩
nepárna: sin(−x)=−sinx, graf je súmerný podľa začiatku sústavy súradníc
ohraničená
rastúca na intervaloch (−2π+2kπ;2π+2kπ)
klesajúca na intervaloch (2π+2kπ;23π+2kπ)
maximum 1 v bodoch x=(4k+1)2π, teda x=2π+2kπ
minimum −1 v bodoch x=(4k−1)2π, teda x=−2π+2kπ
nulové body x=kπ
perióda 2π
Graf funkcie y = cos x na intervale od mínus pí polovíc po 2 pí. Maximum 1 má v bode 0, os x pretína v bodoch mínus pí polovíc, pí polovíc a 3 pí polovíc a minimum mínus 1 má v bode pí.
Vlastnosti funkcie y=cosx
D(f)=R,H(f)=⟨−1;1⟩
párna: cos(−x)=cosx, graf je súmerný podľa osi y
ohraničená
rastúca na intervaloch (−π+2kπ;2kπ)
klesajúca na intervaloch (2kπ;π+2kπ)
maximum 1 v bodoch x=2kπ
minimum −1 v bodoch x=(2k−1)π, teda x=π+2kπ
nulové body x=2π+kπ
perióda 2π
Časť 5prečítaná
Funkcie tangens a kotangens
Graf funkcie y = tg x. Tvoria ho rastúce vetvy medzi zvislými asymptotami x = mínus pí polovíc, pí polovíc a 3 pí polovíc. Vetvy pretínajú os x v bodoch 0, pí a 2 pí.
Vlastnosti funkcie y=tgx
D(f)=R−{(2k+1)2π;k∈Z},H(f)=R
nepárna: tg(−x)=−tgx
nie je ohraničená
rastúca na každom intervale (−2π+kπ;2π+kπ), klesajúca nie je
nemá maximum ani minimum
nulové body x=kπ
perióda π
Graf funkcie y = cotg x. Tvoria ho klesajúce vetvy medzi zvislými asymptotami x = 0, pí a 2 pí. Vetvy pretínajú os x v bodoch mínus pí polovíc, pí polovíc a 3 pí polovíc.
Vlastnosti funkcie y=cotgx
D(f)=R−{kπ;k∈Z},H(f)=R
nepárna: cotg(−x)=−cotgx
nie je ohraničená
klesajúca na každom intervale (kπ;π+kπ), rastúca nie je
nemá maximum ani minimum
nulové body x=2π+kπ
perióda π
Priamky x=2π+kπ sú asymptoty grafu tangensu a priamky x=kπ asymptoty grafu kotangensu. Graf sa k nim približuje, ale nikdy ich nepretne.
Prehľad vlastností
Vlastnosť
sinx
cosx
tgx
cotgx
Definičný obor
R
R
x=2π+kπ
x=kπ
Obor hodnôt
⟨−1;1⟩
⟨−1;1⟩
R
R
Párnosť
nepárna
párna
nepárna
nepárna
Ohraničenosť
ohraničená
ohraničená
nie je ohraničená
nie je ohraničená
Extrémy
max. 1, min. −1
max. 1, min. −1
nemá
nemá
Perióda
2π
2π
π
π
Definičný obor
sinx
R
cosx
R
tgx
x=2π+kπ
cotgx
x=kπ
Obor hodnôt
sinx
⟨−1;1⟩
cosx
⟨−1;1⟩
tgx
R
cotgx
R
Párnosť
sinx
nepárna
cosx
párna
tgx
nepárna
cotgx
nepárna
Ohraničenosť
sinx
ohraničená
cosx
ohraničená
tgx
nie je ohraničená
cotgx
nie je ohraničená
Extrémy
sinx
max. 1, min. −1
cosx
max. 1, min. −1
tgx
nemá
cotgx
nemá
Perióda
sinx
2π
cosx
2π
tgx
π
cotgx
π
Časť 6prečítaná
Posúvanie a úprava grafov
Grafy funkcií ako y=2cos(x−3π)+1 nekreslíš bod po bode. Vychádzaš zo základného grafu a postupne ho posúvaš, naťahuješ alebo preklápaš.
Čo sa stane s grafom
y=a⋅f(x): graf sa v smere osi y natiahne (pri ∣a∣>1) alebo stlačí (pri ∣a∣<1). Pri a<0 sa navyše preklopí podľa osi x.
y=f(bx),b>0: graf sa v smere osi x zhustí (pri b>1) alebo zriedi (pri b<1).
y=f(x−c): graf sa posunie o c doprava (pri c>0) alebo o ∣c∣ doľava (pri c<0).
y=f(x)+d: graf sa posunie o d nahor (pri d>0) alebo o ∣d∣ nadol (pri d<0).
y=∣f(x)∣: časti grafu pod osou x preklopíš nad os x.
y=f(−x): graf preklopíš podľa osi y. Pri nepárnej funkcii je to to isté ako y=−f(x), napríklad sin(−x)=−sinx.
Všeobecný tvar
y=a⋅sin[b(x−c)]+d
Obor hodnôt je ⟨d−∣a∣;d+∣a∣⟩ a perióda ∣b∣2π. To isté platí pre kosínus. Tangens a kotangens majú periódu ∣b∣π a obor hodnôt R.
Časť 7prečítaná
Goniometrické rovnice a nerovnice
V goniometrickej rovnici je neznáma v argumente goniometrickej funkcie. Goniometrické funkcie sú periodické, preto má taká rovnica (ak má riešenie) nekonečne veľa riešení. Zapisuješ ich pomocou periódy a celého čísla k∈Z.
Postup pri riešení rovnice
Argument nahraď novou premennou, napríklad pri cos(3x+65π)=−21 označ a=3x+65π.
Vyrieš základnú rovnicu, napríklad cosa=−21, v jednej perióde. Pomôže ti jednotková kružnica a tabuľka hodnôt.
Pripočítaj periódu: 2kπ pri sínuse a kosínuse, kπ pri tangense a kotangense.
Vráť sa k pôvodnej premennej a vyjadri x. Keď delíš, vydeľ aj periódu.
Ak je zadaný interval, vyber len riešenia, ktoré doň patria. Za k dosadzuj postupne 0,±1,±2,…
Koľko riešení hľadáš v jednej perióde
Rovnica sinx=c s c∈(−1;1) má v jednej perióde dve riešenia: x1 a π−x1.
Rovnica cosx=c s c∈(−1;1) má v jednej perióde dve riešenia: x1 a −x1 (čiže 2π−x1).
Rovnica tgx=c aj cotgx=c má pre každé c∈R v jednej perióde práve jedno riešenie, stačí k nemu pripočítať kπ.
Rovnice, ktoré sa oplatí vedieť naspamäť
Rovnica
Riešenie, k∈Z
sinx=0
x=kπ
sinx=1
x=2π+2kπ
sinx=−1
x=23π+2kπ
cosx=0
x=2π+kπ
cosx=1
x=2kπ
cosx=−1
x=π+2kπ
tgx=0
x=kπ
cotgx=0
x=2π+kπ
sinx=0
x=kπ
sinx=1
x=2π+2kπ
sinx=−1
x=23π+2kπ
cosx=0
x=2π+kπ
cosx=1
x=2kπ
cosx=−1
x=π+2kπ
tgx=0
x=kπ
cotgx=0
x=2π+kπ
Keď je v rovnici goniometrická funkcia v druhej mocnine, použi substitúciu t=sinx (alebo t=cosx,t=tgx) a vyrieš kvadratickú rovnicu. Pri sínuse a kosínuse zahoď korene, ktoré nie sú v ⟨−1;1⟩.
Goniometrickú nerovnicu vyriešiš na jednej perióde pomocou jednotkovej kružnice alebo grafu a potom k hraniciam intervalu pripočítaš periódu. Napríklad cosx>0 platí pre x∈(−2π+2kπ;2π+2kπ),k∈Z.
Rovnako hľadáš definičný obor funkcie s goniometrickou funkciou: výraz pod odmocninou musí byť nezáporný a menovateľ zlomku nesmie byť nula.
Časť 8prečítaná
Riešené príklady
Riešený príklad
Rovnica so zloženým argumentom
Rieš rovnicu cos(2x−3π)=21.
Označ argument a=2x−3π a vyrieš základnú rovnicu cosa=21.
Kosínus má hodnotu 21 pre a=3π a, keďže je párny, aj pre a=−3π. Pripočítaš periódu kosínusu 2kπ:
a1=3π+2kπ,a2=−3π+2kπ,k∈Z
Vráť sa k neznámej x:
2x−3π=3π+2kπ⇒2x=32π+2kπ⇒x1=3π+kπ
2x−3π=−3π+2kπ⇒2x=2kπ⇒x2=kπ
Keď delíš dvomi, vydelíš aj periódu: z 2kπ je kπ.
Výsledok:x∈{3π+kπ;kπ},k∈Z
Riešený príklad
Rovnica so substitúciou
Rieš rovnicu 2sin2x+sinx−1=0.
Zaveď substitúciu t=sinx, pričom t∈⟨−1;1⟩. Dostaneš kvadratickú rovnicu:
2t2+t−1=0⇒t1,2=4−1±1+8=4−1±3
Korene sú t1=21 a t2=−1. Oba ležia v intervale ⟨−1;1⟩, takže riešiš dve základné rovnice:
sinx=21⇒x=6π+2kπ∨x=65π+2kπ
sinx=−1⇒x=23π+2kπ
Výsledok:x∈{6π+2kπ;65π+2kπ;23π+2kπ},k∈Z
Riešený príklad
Nerovnica s tangensom
Rieš nerovnicu tgx≥1.
Tangens má periódu π, preto stačí nerovnicu vyriešiť na intervale (−2π;2π), kde je tangens definovaný a rastúci.
Rovnosť tgx=1 nastane pre x=4π. Tangens na tomto intervale rastie, preto tgx≥1 platí pre x∈⟨4π;2π).
Bod 2π do riešenia nepatrí, lebo v ňom tangens nie je definovaný. Nakoniec pripočítaš k obom hraniciam periódu kπ.
Výsledok:x∈⟨4π+kπ;2π+kπ),k∈Z
Precvičovanie
Úlohy
Najprv počítaj sám, až potom si pozri výsledok. Vyriešenú úlohu si odškrtni. 0 z 12
1.
Urči definičné obory funkcií:
a)
f1:y=sinx
b)
f2:y=sinx−23
c)
f3:y=sin(2π−x)
d)
g1:y=cosx
e)
g2:y=cosx−23
f)
g3:y=cos(2π−x)
Výraz pod odmocninou musí byť nezáporný, takže riešiš nerovnicu, napríklad sinx≥0. Pri f3 a g3 si nakresli graf funkcie pod odmocninou alebo využi, že sin(2π−x)=cosx a cos(2π−x)=sinx.
a)x∈⟨2kπ;π+2kπ⟩,k∈Z
b)x∈⟨3π+2kπ;32π+2kπ⟩,k∈Z
c)x∈⟨−2π+2kπ;2π+2kπ⟩,k∈Z
d)x∈⟨−2π+2kπ;2π+2kπ⟩,k∈Z
e)x∈⟨−6π+2kπ;6π+2kπ⟩,k∈Z
f)x∈⟨2kπ;π+2kπ⟩,k∈Z
2.
Zostroj graf funkcie:
a)
f:y=2cos(x−3π)
b)
g:y=2sin(x−3π)
c)
h:y=cos(x+3π)
d)
i:y=1+∣cosx∣
a) Graf y=cosx posuň o 3π doprava a natiahni 2-krát v smere osi y. Maximum 2 je v bodoch 3π+2kπ, nulové body sú 65π+kπ. b) Graf y=sinx posuň o 3π doprava a natiahni 2-krát. Nulové body sú 3π+kπ, maximum je v 65π+2kπ. c) Graf y=cosx posuň o 3π doľava. Maximum je v −3π+2kπ, nulové body sú 6π+kπ. d) Časti grafu y=cosx pod osou x preklop nahor a celý graf posuň o 1 nahor. Obor hodnôt je ⟨1;2⟩ a perióda π.
3.
Rieš rovnice v intervale (0;2π):
a)
cotg(2x−4π)=−1
b)
tg(−x+6π)=3
Najprv nájdi všetky riešenia s periódou kπ a potom dosaď za k celé čísla. Krajné body 0 a 2π do otvoreného intervalu nepatria.
a)x∈{2π;π;23π}
b)x∈{65π;611π}
4.
Nájdi definičný obor funkcie g a zisti, či je párna alebo nepárna. Svoje tvrdenie zdôvodni.
g:y=2+2cosxsinx
Menovateľ nesmie byť nula, teda cosx=−22. Potom vypočítaj g(−x) a porovnaj ho s g(x).
D(g)=R−{43π+2kπ;45π+2kπ;k∈Z}. Funkcia je nepárna: definičný obor je súmerný podľa nuly a g(−x)=2+2cos(−x)sin(−x)=2+2cosx−sinx=−g(x).
5.
Dokáž, že v každom pravouhlom trojuholníku s odvesnami a,b platí:
tg2α=b2−a22ab
Uhol α leží oproti odvesne a, takže sinα=ca a cosα=cb. Použi tg2α=cos2αsin2α=cos2α−sin2α2sinαcosα, dosaď a skráť c2. Vzťah má zmysel len pre a=b, inak je 2α=90∘.
6.
Dokáž, že v každom pravouhlom trojuholníku platí:
tgα=sinβ+cosαsinα+cosβ
Vyjadri všetky hodnoty pomocou strán. Odvesna a je oproti uhlu α a pri uhle β, preto sinα=cosβ=ca a sinβ=cosα=cb. Zlomok sa zjednoduší na 2b2a=ba=tgα.
7.
Daná je funkcia f:y=2cos(x−3π)+1.
a)
Urči definičný obor D(f), obor hodnôt H(f) a periódu danej funkcie a nájdi tie hodnoty x∈D(f), v ktorých funkcia nadobúda extrémy.
b)
Načrtni graf funkcie f.
c)
Vyrieš rovnicu ∣f(x)∣=1.
Pri b) posuň graf y=cosx o 3π doprava, natiahni ho 2-krát v smere osi y a posuň o 1 nahor. Pri c) rieš zvlášť f(x)=1, teda cos(x−3π)=0, a f(x)=−1, teda cos(x−3π)=−1.
a)D(f)=R,H(f)=⟨−1;3⟩, perióda 2π. Maximum 3 v bodoch x=3π+2kπ, minimum −1 v bodoch x=34π+2kπ,k∈Z.
c)x∈{65π+kπ;34π+2kπ},k∈Z
8.
Načrtni grafy funkcií:
a)
y=3cos(2x−3π)+1
b)
y=−0,5sin(x+4π)−2
c)
y=−tgx+2
d)
y=cotg(x−3π)
e)
y=sin(−x)
f)
y=∣sinx∣
g)
y=∣cos(x+4π)∣
a) Uprav na y=3cos[2(x−6π)]+1: perióda π, posun o 6π doprava, obor hodnôt ⟨−2;4⟩, maximum v bodoch 6π+kπ. b) Graf y=sinx posuň o 4π doľava, stlač na polovicu, preklop podľa osi x a posuň o 2 nadol, obor hodnôt je ⟨−2,5;−1,5⟩. c) Graf y=tgx preklop podľa osi x a posuň o 2 nahor, funkcia klesá na každom intervale (−2π+kπ;2π+kπ). d) Graf y=cotgx posuň o 3π doprava, asymptoty sú x=3π+kπ. e) sin(−x)=−sinx, graf sínusu preklop podľa osi x. f), g) Časti grafu pod osou x preklop nad ňu, perióda je π.
9.
Rieš rovnice:
a)
sinx=21
b)
cosx=−1
c)
cotgx=−3
Nájdi na jednotkovej kružnici body s danou súradnicou a pripočítaj periódu.
a)x∈{6π+2kπ;65π+2kπ},k∈Z
b)x∈{π+2kπ},k∈Z
c)x∈{65π+kπ},k∈Z
10.
Rieš rovnice:
a)
sin3x=1
b)
cos10x=22
c)
cos25x=0
d)
sin(2x−4π)=22
e)
cos(3x+65π)=−21
f)
tg(4x−3)=1
g)
cotg(6π−x)=33
h)
sin(1−x)=0
i)
2cos(4π+2x)=−1
j)
sin(4x−3π)=2
Argument nahraď novou premennou a vyrieš základnú rovnicu. Pri f) a h) je v argumente číslo bez π (to sú radiány), preto je v riešení samotné číslo, napríklad 43. Pri i) využi, že cos(4π+2x)=cos2x.
a)x∈{6π+32kπ},k∈Z
b)x∈{40π+5kπ;407π+5kπ},k∈Z
c)x∈{5π+52kπ},k∈Z
d)x∈{4π+kπ;2π+kπ},k∈Z
e)x∈{1811π+32kπ;6π+32kπ},k∈Z
f)x∈{43+16π+4kπ},k∈Z
g)x∈{65π+kπ},k∈Z
h)x∈{1+kπ},k∈Z
i)x∈{83π+kπ;85π+kπ},k∈Z
j)Rovnica nemá riešenie, x∈∅, lebo 2>1.
11.
Rieš rovnice:
a)
2cos2x−cosx−1=0
b)
4sin2x−2sinx=3(−1+2sinx)
c)
tg2x−tgx−2=0
d)
2sin2x−sinx=0
e)
4cos3x=cosx
Použi substitúciu t=cosx,t=sinx alebo t=tgx. V b) uprav rovnicu na (2sinx−1)(2sinx−3)=0. V e) vyber cosx pred zátvorku a nedeľ ním.
a)x∈{2kπ;32π+2kπ;34π+2kπ}, čo môžeš zapísať aj ako x∈{32kπ},k∈Z
b)x∈{6π+2kπ;65π+2kπ;3π+2kπ;32π+2kπ},k∈Z
c)x∈{43π+kπ;x0+kπ},k∈Z, kde x0=arctg2≐1,1071 (na kalkulačke v radiánoch)
d)x∈{kπ;6π+2kπ;65π+2kπ},k∈Z
e)x∈{2π+kπ;3π+kπ;32π+kπ},k∈Z
12.
Rieš nerovnice:
a)
sinx≥23
b)
tgx≤−1
c)
sinx<0
d)
cotgx>−1
Vyznač si riešenie na jednotkovej kružnici alebo na grafe v jednej perióde a pripočítaj periódu. Pri tangense a kotangense daj pozor na body, kde funkcia nie je definovaná.
a)x∈⟨3π+2kπ;32π+2kπ⟩,k∈Z
b)x∈(2π+kπ;43π+kπ⟩,k∈Z
c)x∈(π+2kπ;2π+2kπ),k∈Z
d)x∈(kπ;43π+kπ),k∈Z
Hotovo s okruhom?
Okruh máš hotový
Keď teórii rozumieš a úlohy ti idú, označ okruh ako hotový. Plán do maturity sa podľa toho prepočíta.