Preskočiť na obsah

Okruh 11 · Funkcie

Goniometrické funkcie

Sínus, kosínus, tangens a kotangens na jednotkovej kružnici, ich grafy, vlastnosti a goniometrické rovnice.

asi 120 min · 8 častí · 12 úloh

0 z 8 častí · 0 z 12 úloh

V skratke

  1. Na jednotkovej kružnici je sin⁡x\sin x druhá súradnica (yMy_M) a cos⁡x\cos x prvá súradnica (xMx_M) bodu MM, preto sú obe z intervalu ⟨−1;1⟩\langle -1; 1 \rangle.
  2. tg⁡x=sin⁡xcos⁡x\operatorname{tg} x = \frac{\sin x}{\cos x} pre cos⁡x≠0\cos x \neq 0 a cotg⁡x=cos⁡xsin⁡x\operatorname{cotg} x = \frac{\cos x}{\sin x} pre sin⁡x≠0\sin x \neq 0.
  3. Sínus a kosínus majú periódu 2π2\pi, tangens a kotangens periódu π\pi.
  4. Kosínus je párna funkcia, sínus, tangens a kotangens sú nepárne.
  5. Hodnoty pre 00, π6\frac{\pi}{6}, π4\frac{\pi}{4}, π3\frac{\pi}{3}, π2\frac{\pi}{2} musíš vedieť naspamäť: sínus postupne 02\frac{\sqrt{0}}{2}, 12\frac{\sqrt{1}}{2}, 22\frac{\sqrt{2}}{2}, 32\frac{\sqrt{3}}{2}, 42\frac{\sqrt{4}}{2}, kosínus naopak.
  6. Rovnicu riešiš substitúciou za argument: nájdeš riešenia v jednej perióde, pripočítaš 2kπ2k\pi (sínus, kosínus) alebo kπk\pi (tangens, kotangens) a vyjadríš xx.
Časť 1prečítaná

Periodické funkcie

Periodická funkcia
Funkcia ff sa nazýva periodická, ak existuje také číslo p>0p > 0, že pre každé x∈D(f)x \in \mathrm{D}(f) a každé celé číslo kk patrí do D(f)\mathrm{D}(f) aj x+kpx + kp a platí f(x)=f(x+p)=f(x+kp)f(x) = f(x + p) = f(x + kp). Číslo pp sa nazýva perióda funkcie.
Primitívna perióda
Najmenšie kladné číslo pp, ktoré je periódou periodickej funkcie, je jej primitívna perióda. Keď je pp perióda, sú periódami aj čísla 2p2p, 3p3p a ďalšie násobky.

Graf periodickej funkcie sa pravidelne opakuje po intervaloch, ktorých dĺžka je perióda pp. Priebeh funkcie je na každom intervale (np;(n+1)p)(np; (n+1)p), kde n∈Zn \in \mathbb{Z}, rovnaký. Preto ti stačí poznať graf na jednom takom intervale a potom ho len „kopírovať“ doľava aj doprava.

Časť 2prečítaná

Definícia goniometrických funkcií

Goniometrické funkcie vyjadrujú vzťah medzi veľkosťami ostrých uhlov v pravouhlom trojuholníku a pomermi dĺžok strán tohto trojuholníka.

Pravouhlý trojuholník
sin⁡α=ac,cos⁡α=bc\displaystyle \sin\alpha = \frac{a}{c}, \qquad \allowbreak \cos\alpha = \frac{b}{c}

V pravouhlom trojuholníku s preponou cc leží odvesna aa oproti uhlu α\alpha a odvesna bb pri ňom. Sínus je pomer protiľahlej odvesny a prepony, kosínus pomer priľahlej odvesny a prepony.

tg⁡α=ab,cotg⁡α=ba\displaystyle \operatorname{tg}\alpha = \frac{a}{b}, \qquad \allowbreak \operatorname{cotg}\alpha = \frac{b}{a}

Tangens je pomer protiľahlej a priľahlej odvesny, kotangens pomer priľahlej a protiľahlej odvesny.

Pravouhlý trojuholník poslúži len pre ostré uhly. Pre ľubovoľné reálne číslo xx definuješ goniometrické funkcie pomocou jednotkovej kružnice.

Jednotková kružnica
Kružnica so stredom v bode S[0;0]S[0; 0] a polomerom 11. Jej dĺžka je 2π2\pi.

Každému reálnemu číslu xx priradíš bod M[xM;yM]M[x_M; y_M] jednotkovej kružnice tak, že orientovaný uhol s počiatočným ramenom SJSJ a koncovým ramenom SMSM má veľkosť xx v oblúkovej miere (na obrázku je to uhol α\alpha). Kladné xx nanášaš od bodu J[1;0]J[1; 0] proti smeru hodinových ručičiek, záporné v smere hodinových ručičiek.

Jednotková kružnica so stredom S v začiatku sústavy súradníc, bodmi J[1; 0] na osi x a J1[0; 1] na osi y. Bod M na kružnici má súradnice xM a yM, pri strede je uhol alfa. V bode J je zvislá dotyčnica, v bode J1 vodorovná dotyčnica. Priamka SM pretína zvislú dotyčnicu v bode K a vodorovnú v bode N.
Jednotková kružnica so stredom S v začiatku sústavy súradníc, bodmi J[1; 0] na osi x a J1[0; 1] na osi y. Bod M na kružnici má súradnice xM a yM, pri strede je uhol alfa. V bode J je zvislá dotyčnica, v bode J1 vodorovná dotyčnica. Priamka SM pretína zvislú dotyčnicu v bode K a vodorovnú v bode N.
Sínus
Funkcia, ktorá každému x∈Rx \in \mathbb{R} priradí yy-ovú súradnicu bodu MM, teda sin⁡x=yM\sin x = y_M.
Kosínus
Funkcia, ktorá každému x∈Rx \in \mathbb{R} priradí xx-ovú súradnicu bodu MM, teda cos⁡x=xM\cos x = x_M.

Body KK a NN sú priesečníky priamky SMSM s dotyčnicami k jednotkovej kružnici v bodoch J[1;0]J[1; 0] a J1[0;1]J_1[0; 1].

Tangens
Funkcia, ktorá každému x∈R−{π2+kπ; k∈Z}x \in \mathbb{R} - \{\frac{\pi}{2} + k\pi;\ \allowbreak k \in \mathbb{Z}\} priradí veľkosť úsečky JKJK so znamienkom, teda yy-ovú súradnicu bodu KK.
Kotangens
Funkcia, ktorá každému x∈R−{kπ; k∈Z}x \in \mathbb{R} - \{k\pi;\ \allowbreak k \in \mathbb{Z}\} priradí veľkosť úsečky J1NJ_1N so znamienkom, teda xx-ovú súradnicu bodu NN.
Iná definícia tangensu
tg⁡x=sin⁡xcos⁡x\displaystyle \operatorname{tg} x = \frac{\sin x}{\cos x}

Tangens je funkcia, ktorá každému reálnemu číslu xx, pre ktoré platí cos⁡x≠0\cos x \neq 0, priradí číslo sin⁡xcos⁡x\frac{\sin x}{\cos x}.

Iná definícia kotangensu
cotg⁡x=cos⁡xsin⁡x\displaystyle \operatorname{cotg} x = \frac{\cos x}{\sin x}

Kotangens je funkcia, ktorá každému reálnemu číslu xx, pre ktoré platí sin⁡x≠0\sin x \neq 0, priradí číslo cos⁡xsin⁡x\frac{\cos x}{\sin x}.

Z definície na jednotkovej kružnici vyplýva
  • −1≤sin⁡x≤1-1 \leq \sin x \leq 1 a −1≤cos⁡x≤1-1 \leq \cos x \leq 1, lebo bod MM leží na kružnici s polomerom 11.
  • sin⁡2x+cos⁡2x=1\sin^2 x + \cos^2 x = 1, čo je Pytagorova veta pre bod MM a jeho súradnice.
Časť 3prečítaná

Hodnoty vybraných uhlov

Hodnoty goniometrických funkcií vybraných uhlov
UholV stupňochsin⁡x\sin xcos⁡x\cos xtg⁡x\operatorname{tg} xcotg⁡x\operatorname{cotg} x
000∘0^\circ001100nedef.
π6\frac{\pi}{6}30∘30^\circ12\frac{1}{2}32\frac{\sqrt{3}}{2}33\frac{\sqrt{3}}{3}3\sqrt{3}
π4\frac{\pi}{4}45∘45^\circ22\frac{\sqrt{2}}{2}22\frac{\sqrt{2}}{2}1111
π3\frac{\pi}{3}60∘60^\circ32\frac{\sqrt{3}}{2}12\frac{1}{2}3\sqrt{3}33\frac{\sqrt{3}}{3}
π2\frac{\pi}{2}90∘90^\circ1100nedef.00
π\pi180∘180^\circ00−1-100nedef.
3π2\frac{3\pi}{2}270∘270^\circ−1-100nedef.00
2π2\pi360∘360^\circ001100nedef.
00
V stupňoch
0∘0^\circ
sin⁡x\sin x
00
cos⁡x\cos x
11
tg⁡x\operatorname{tg} x
00
cotg⁡x\operatorname{cotg} x
nedef.
π6\frac{\pi}{6}
V stupňoch
30∘30^\circ
sin⁡x\sin x
12\frac{1}{2}
cos⁡x\cos x
32\frac{\sqrt{3}}{2}
tg⁡x\operatorname{tg} x
33\frac{\sqrt{3}}{3}
cotg⁡x\operatorname{cotg} x
3\sqrt{3}
π4\frac{\pi}{4}
V stupňoch
45∘45^\circ
sin⁡x\sin x
22\frac{\sqrt{2}}{2}
cos⁡x\cos x
22\frac{\sqrt{2}}{2}
tg⁡x\operatorname{tg} x
11
cotg⁡x\operatorname{cotg} x
11
π3\frac{\pi}{3}
V stupňoch
60∘60^\circ
sin⁡x\sin x
32\frac{\sqrt{3}}{2}
cos⁡x\cos x
12\frac{1}{2}
tg⁡x\operatorname{tg} x
3\sqrt{3}
cotg⁡x\operatorname{cotg} x
33\frac{\sqrt{3}}{3}
π2\frac{\pi}{2}
V stupňoch
90∘90^\circ
sin⁡x\sin x
11
cos⁡x\cos x
00
tg⁡x\operatorname{tg} x
nedef.
cotg⁡x\operatorname{cotg} x
00
π\pi
V stupňoch
180∘180^\circ
sin⁡x\sin x
00
cos⁡x\cos x
−1-1
tg⁡x\operatorname{tg} x
00
cotg⁡x\operatorname{cotg} x
nedef.
3π2\frac{3\pi}{2}
V stupňoch
270∘270^\circ
sin⁡x\sin x
−1-1
cos⁡x\cos x
00
tg⁡x\operatorname{tg} x
nedef.
cotg⁡x\operatorname{cotg} x
00
2π2\pi
V stupňoch
360∘360^\circ
sin⁡x\sin x
00
cos⁡x\cos x
11
tg⁡x\operatorname{tg} x
00
cotg⁡x\operatorname{cotg} x
nedef.

„nedef.“ znamená, že funkcia pre tento uhol nie je definovaná.

Hodnoty pre ďalšie uhly odvodíš z jednotkovej kružnice. Napríklad bod pre uhol 5π6\frac{5\pi}{6} je súmerný s bodom pre π6\frac{\pi}{6} podľa osi yy, preto sin⁡5π6=12\sin\frac{5\pi}{6} = \frac{1}{2} a cos⁡5π6=−32\cos\frac{5\pi}{6} = -\frac{\sqrt{3}}{2}.

Časť 4prečítaná

Funkcie sínus a kosínus

Pripomeň si: funkcia ff je párna, ak pre každé x∈D(f)x \in \mathrm{D}(f) platí f(−x)=f(x)f(-x) = f(x), a nepárna, ak f(−x)=−f(x)f(-x) = -f(x). Definičný obor musí byť v oboch prípadoch súmerný podľa nuly. Vo všetkých vzťahoch nižšie je kk ľubovoľné celé číslo.

Graf funkcie y = sin x na intervale od mínus pí polovíc po 2 pí. Prechádza začiatkom sústavy súradníc, maximum 1 má v bode pí polovíc, os x pretína v bodoch 0, pí a 2 pí a minimum mínus 1 má v bode 3 pí polovíc.
Graf funkcie y = sin x na intervale od mínus pí polovíc po 2 pí. Prechádza začiatkom sústavy súradníc, maximum 1 má v bode pí polovíc, os x pretína v bodoch 0, pí a 2 pí a minimum mínus 1 má v bode 3 pí polovíc.
Vlastnosti funkcie y=sin⁡xy = \sin x
  • D(f)=R\mathrm{D}(f) = \mathbb{R}, H(f)=⟨−1;1⟩\mathrm{H}(f) = \langle -1; 1 \rangle
  • nepárna: sin⁡(−x)=−sin⁡x\sin(-x) = -\sin x, graf je súmerný podľa začiatku sústavy súradníc
  • ohraničená
  • rastúca na intervaloch (−π2+2kπ;π2+2kπ)(-\frac{\pi}{2} + 2k\pi; \frac{\pi}{2} + 2k\pi)
  • klesajúca na intervaloch (π2+2kπ;3π2+2kπ)(\frac{\pi}{2} + 2k\pi; \frac{3\pi}{2} + 2k\pi)
  • maximum 11 v bodoch x=(4k+1)π2x = (4k+1)\frac{\pi}{2}, teda x=π2+2kπx = \frac{\pi}{2} + 2k\pi
  • minimum −1-1 v bodoch x=(4k−1)π2x = (4k-1)\frac{\pi}{2}, teda x=−π2+2kπx = -\frac{\pi}{2} + 2k\pi
  • nulové body x=kπx = k\pi
  • perióda 2π2\pi
Graf funkcie y = cos x na intervale od mínus pí polovíc po 2 pí. Maximum 1 má v bode 0, os x pretína v bodoch mínus pí polovíc, pí polovíc a 3 pí polovíc a minimum mínus 1 má v bode pí.
Graf funkcie y = cos x na intervale od mínus pí polovíc po 2 pí. Maximum 1 má v bode 0, os x pretína v bodoch mínus pí polovíc, pí polovíc a 3 pí polovíc a minimum mínus 1 má v bode pí.
Vlastnosti funkcie y=cos⁡xy = \cos x
  • D(f)=R\mathrm{D}(f) = \mathbb{R}, H(f)=⟨−1;1⟩\mathrm{H}(f) = \langle -1; 1 \rangle
  • párna: cos⁡(−x)=cos⁡x\cos(-x) = \cos x, graf je súmerný podľa osi yy
  • ohraničená
  • rastúca na intervaloch (−π+2kπ;2kπ)(-\pi + 2k\pi; 2k\pi)
  • klesajúca na intervaloch (2kπ;π+2kπ)(2k\pi; \pi + 2k\pi)
  • maximum 11 v bodoch x=2kπx = 2k\pi
  • minimum −1-1 v bodoch x=(2k−1)πx = (2k-1)\pi, teda x=π+2kπx = \pi + 2k\pi
  • nulové body x=π2+kπx = \frac{\pi}{2} + k\pi
  • perióda 2π2\pi
Časť 5prečítaná

Funkcie tangens a kotangens

Graf funkcie y = tg x. Tvoria ho rastúce vetvy medzi zvislými asymptotami x = mínus pí polovíc, pí polovíc a 3 pí polovíc. Vetvy pretínajú os x v bodoch 0, pí a 2 pí.
Graf funkcie y = tg x. Tvoria ho rastúce vetvy medzi zvislými asymptotami x = mínus pí polovíc, pí polovíc a 3 pí polovíc. Vetvy pretínajú os x v bodoch 0, pí a 2 pí.
Vlastnosti funkcie y=tg⁡xy = \operatorname{tg} x
  • D(f)=R−{(2k+1)π2; k∈Z}\mathrm{D}(f) = \mathbb{R} - \{(2k+1)\frac{\pi}{2};\ \allowbreak k \in \mathbb{Z}\}, H(f)=R\mathrm{H}(f) = \mathbb{R}
  • nepárna: tg⁡(−x)=−tg⁡x\operatorname{tg}(-x) = -\operatorname{tg} x
  • nie je ohraničená
  • rastúca na každom intervale (−π2+kπ;π2+kπ)(-\frac{\pi}{2} + k\pi; \frac{\pi}{2} + k\pi), klesajúca nie je
  • nemá maximum ani minimum
  • nulové body x=kπx = k\pi
  • perióda π\pi
Graf funkcie y = cotg x. Tvoria ho klesajúce vetvy medzi zvislými asymptotami x = 0, pí a 2 pí. Vetvy pretínajú os x v bodoch mínus pí polovíc, pí polovíc a 3 pí polovíc.
Graf funkcie y = cotg x. Tvoria ho klesajúce vetvy medzi zvislými asymptotami x = 0, pí a 2 pí. Vetvy pretínajú os x v bodoch mínus pí polovíc, pí polovíc a 3 pí polovíc.
Vlastnosti funkcie y=cotg⁡xy = \operatorname{cotg} x
  • D(f)=R−{kπ; k∈Z}\mathrm{D}(f) = \mathbb{R} - \{k\pi;\ \allowbreak k \in \mathbb{Z}\}, H(f)=R\mathrm{H}(f) = \mathbb{R}
  • nepárna: cotg⁡(−x)=−cotg⁡x\operatorname{cotg}(-x) = -\operatorname{cotg} x
  • nie je ohraničená
  • klesajúca na každom intervale (kπ;π+kπ)(k\pi; \pi + k\pi), rastúca nie je
  • nemá maximum ani minimum
  • nulové body x=π2+kπx = \frac{\pi}{2} + k\pi
  • perióda π\pi

Priamky x=π2+kπx = \frac{\pi}{2} + k\pi sú asymptoty grafu tangensu a priamky x=kπx = k\pi asymptoty grafu kotangensu. Graf sa k nim približuje, ale nikdy ich nepretne.

Prehľad vlastností
Vlastnosťsin⁡x\sin xcos⁡x\cos xtg⁡x\operatorname{tg} xcotg⁡x\operatorname{cotg} x
Definičný oborR\mathbb{R}R\mathbb{R}x≠π2+kπx \neq \frac{\pi}{2} + k\pix≠kπx \neq k\pi
Obor hodnôt⟨−1;1⟩\langle -1; 1 \rangle⟨−1;1⟩\langle -1; 1 \rangleR\mathbb{R}R\mathbb{R}
Párnosťnepárnapárnanepárnanepárna
Ohraničenosťohraničenáohraničenánie je ohraničenánie je ohraničená
Extrémymax. 11, min. −1-1max. 11, min. −1-1nemánemá
Perióda2π2\pi2π2\piπ\piπ\pi
Definičný obor
sin⁡x\sin x
R\mathbb{R}
cos⁡x\cos x
R\mathbb{R}
tg⁡x\operatorname{tg} x
x≠π2+kπx \neq \frac{\pi}{2} + k\pi
cotg⁡x\operatorname{cotg} x
x≠kπx \neq k\pi
Obor hodnôt
sin⁡x\sin x
⟨−1;1⟩\langle -1; 1 \rangle
cos⁡x\cos x
⟨−1;1⟩\langle -1; 1 \rangle
tg⁡x\operatorname{tg} x
R\mathbb{R}
cotg⁡x\operatorname{cotg} x
R\mathbb{R}
Párnosť
sin⁡x\sin x
nepárna
cos⁡x\cos x
párna
tg⁡x\operatorname{tg} x
nepárna
cotg⁡x\operatorname{cotg} x
nepárna
Ohraničenosť
sin⁡x\sin x
ohraničená
cos⁡x\cos x
ohraničená
tg⁡x\operatorname{tg} x
nie je ohraničená
cotg⁡x\operatorname{cotg} x
nie je ohraničená
Extrémy
sin⁡x\sin x
max. 11, min. −1-1
cos⁡x\cos x
max. 11, min. −1-1
tg⁡x\operatorname{tg} x
nemá
cotg⁡x\operatorname{cotg} x
nemá
Perióda
sin⁡x\sin x
2π2\pi
cos⁡x\cos x
2π2\pi
tg⁡x\operatorname{tg} x
π\pi
cotg⁡x\operatorname{cotg} x
π\pi
Časť 6prečítaná

Posúvanie a úprava grafov

Grafy funkcií ako y=2cos⁡(x−π3)+1y = 2\cos(x - \frac{\pi}{3}) + 1 nekreslíš bod po bode. Vychádzaš zo základného grafu a postupne ho posúvaš, naťahuješ alebo preklápaš.

Čo sa stane s grafom
  • y=a⋅f(x)y = a \cdot f(x): graf sa v smere osi yy natiahne (pri ∣a∣>1|a| > 1) alebo stlačí (pri ∣a∣<1|a| < 1). Pri a<0a < 0 sa navyše preklopí podľa osi xx.
  • y=f(bx)y = f(bx), b>0b > 0: graf sa v smere osi xx zhustí (pri b>1b > 1) alebo zriedi (pri b<1b < 1).
  • y=f(x−c)y = f(x - c): graf sa posunie o cc doprava (pri c>0c > 0) alebo o ∣c∣|c| doľava (pri c<0c < 0).
  • y=f(x)+dy = f(x) + d: graf sa posunie o dd nahor (pri d>0d > 0) alebo o ∣d∣|d| nadol (pri d<0d < 0).
  • y=∣f(x)∣y = |f(x)|: časti grafu pod osou xx preklopíš nad os xx.
  • y=f(−x)y = f(-x): graf preklopíš podľa osi yy. Pri nepárnej funkcii je to to isté ako y=−f(x)y = -f(x), napríklad sin⁡(−x)=−sin⁡x\sin(-x) = -\sin x.
Všeobecný tvar
y=a⋅sin⁡[b(x−c)]+d\displaystyle y = a \cdot \sin[b(x - c)] + d

Obor hodnôt je ⟨d−∣a∣;d+∣a∣⟩\langle d - |a|; d + |a| \rangle a perióda 2π∣b∣\frac{2\pi}{|b|}. To isté platí pre kosínus. Tangens a kotangens majú periódu π∣b∣\frac{\pi}{|b|} a obor hodnôt R\mathbb{R}.

Časť 7prečítaná

Goniometrické rovnice a nerovnice

V goniometrickej rovnici je neznáma v argumente goniometrickej funkcie. Goniometrické funkcie sú periodické, preto má taká rovnica (ak má riešenie) nekonečne veľa riešení. Zapisuješ ich pomocou periódy a celého čísla k∈Zk \in \mathbb{Z}.

Postup pri riešení rovnice
  1. Argument nahraď novou premennou, napríklad pri cos⁡(3x+5π6)=−12\cos(3x + \frac{5\pi}{6}) = -\frac{1}{2} označ a=3x+5π6a = 3x + \frac{5\pi}{6}.
  2. Vyrieš základnú rovnicu, napríklad cos⁡a=−12\cos a = -\frac{1}{2}, v jednej perióde. Pomôže ti jednotková kružnica a tabuľka hodnôt.
  3. Pripočítaj periódu: 2kπ2k\pi pri sínuse a kosínuse, kπk\pi pri tangense a kotangense.
  4. Vráť sa k pôvodnej premennej a vyjadri xx. Keď delíš, vydeľ aj periódu.
  5. Ak je zadaný interval, vyber len riešenia, ktoré doň patria. Za kk dosadzuj postupne 0,±1,±2,…0, \pm 1, \pm 2, \dots
Koľko riešení hľadáš v jednej perióde
  • Rovnica sin⁡x=c\sin x = c s c∈(−1;1)c \in (-1; 1) má v jednej perióde dve riešenia: x1x_1 a π−x1\pi - x_1.
  • Rovnica cos⁡x=c\cos x = c s c∈(−1;1)c \in (-1; 1) má v jednej perióde dve riešenia: x1x_1 a −x1-x_1 (čiže 2π−x12\pi - x_1).
  • Rovnica tg⁡x=c\operatorname{tg} x = c aj cotg⁡x=c\operatorname{cotg} x = c má pre každé c∈Rc \in \mathbb{R} v jednej perióde práve jedno riešenie, stačí k nemu pripočítať kπk\pi.
Rovnice, ktoré sa oplatí vedieť naspamäť
RovnicaRiešenie, k∈Zk \in \mathbb{Z}
sin⁡x=0\sin x = 0x=kπx = k\pi
sin⁡x=1\sin x = 1x=π2+2kπx = \frac{\pi}{2} + 2k\pi
sin⁡x=−1\sin x = -1x=3π2+2kπx = \frac{3\pi}{2} + 2k\pi
cos⁡x=0\cos x = 0x=π2+kπx = \frac{\pi}{2} + k\pi
cos⁡x=1\cos x = 1x=2kπx = 2k\pi
cos⁡x=−1\cos x = -1x=π+2kπx = \pi + 2k\pi
tg⁡x=0\operatorname{tg} x = 0x=kπx = k\pi
cotg⁡x=0\operatorname{cotg} x = 0x=π2+kπx = \frac{\pi}{2} + k\pi
sin⁡x=0\sin x = 0
x=kπx = k\pi
sin⁡x=1\sin x = 1
x=π2+2kπx = \frac{\pi}{2} + 2k\pi
sin⁡x=−1\sin x = -1
x=3π2+2kπx = \frac{3\pi}{2} + 2k\pi
cos⁡x=0\cos x = 0
x=π2+kπx = \frac{\pi}{2} + k\pi
cos⁡x=1\cos x = 1
x=2kπx = 2k\pi
cos⁡x=−1\cos x = -1
x=π+2kπx = \pi + 2k\pi
tg⁡x=0\operatorname{tg} x = 0
x=kπx = k\pi
cotg⁡x=0\operatorname{cotg} x = 0
x=π2+kπx = \frac{\pi}{2} + k\pi

Keď je v rovnici goniometrická funkcia v druhej mocnine, použi substitúciu t=sin⁡xt = \sin x (alebo t=cos⁡xt = \cos x, t=tg⁡xt = \operatorname{tg} x) a vyrieš kvadratickú rovnicu. Pri sínuse a kosínuse zahoď korene, ktoré nie sú v ⟨−1;1⟩\langle -1; 1 \rangle.

Goniometrickú nerovnicu vyriešiš na jednej perióde pomocou jednotkovej kružnice alebo grafu a potom k hraniciam intervalu pripočítaš periódu. Napríklad cos⁡x>0\cos x > 0 platí pre x∈(−π2+2kπ;π2+2kπ)x \in (-\frac{\pi}{2} + 2k\pi; \frac{\pi}{2} + 2k\pi), k∈Zk \in \mathbb{Z}.

Rovnako hľadáš definičný obor funkcie s goniometrickou funkciou: výraz pod odmocninou musí byť nezáporný a menovateľ zlomku nesmie byť nula.

Časť 8prečítaná

Riešené príklady

Riešený príklad
Rovnica so zloženým argumentom

Rieš rovnicu cos⁡(2x−π3)=12\cos(2x - \frac{\pi}{3}) = \frac{1}{2}.

  1. Označ argument a=2x−π3a = 2x - \frac{\pi}{3} a vyrieš základnú rovnicu cos⁡a=12\cos a = \frac{1}{2}.
  2. Kosínus má hodnotu 12\frac{1}{2} pre a=π3a = \frac{\pi}{3} a, keďže je párny, aj pre a=−π3a = -\frac{\pi}{3}. Pripočítaš periódu kosínusu 2kπ2k\pi:
  3. a1=π3+2kπ,a2=−π3+2kπ,k∈Z\displaystyle a_1 = \frac{\pi}{3} + 2k\pi, \qquad \allowbreak a_2 = -\frac{\pi}{3} + 2k\pi, \qquad \allowbreak k \in \mathbb{Z}
  4. Vráť sa k neznámej xx:
  5. 2x−π3=π3+2kπ  ⇒  2x=2π3+2kπ  ⇒  x1=π3+kπ\displaystyle 2x - \frac{\pi}{3} = \frac{\pi}{3} + 2k\pi \;\Rightarrow\; 2x = \frac{2\pi}{3} + 2k\pi \;\Rightarrow\; x_1 = \frac{\pi}{3} + k\pi
  6. 2x−π3=−π3+2kπ  ⇒  2x=2kπ  ⇒  x2=kπ\displaystyle 2x - \frac{\pi}{3} = -\frac{\pi}{3} + 2k\pi \;\Rightarrow\; 2x = 2k\pi \;\Rightarrow\; x_2 = k\pi
  7. Keď delíš dvomi, vydelíš aj periódu: z 2kπ2k\pi je kπk\pi.

Výsledok: x∈{π3+kπ; kπ}x \in \{\frac{\pi}{3} + k\pi;\ \allowbreak k\pi\}, k∈Zk \in \mathbb{Z}

Riešený príklad
Rovnica so substitúciou

Rieš rovnicu 2sin⁡2x+sin⁡x−1=02\sin^2 x + \sin x - 1 = 0.

  1. Zaveď substitúciu t=sin⁡xt = \sin x, pričom t∈⟨−1;1⟩t \in \langle -1; 1 \rangle. Dostaneš kvadratickú rovnicu:
  2. 2t2+t−1=0  ⇒  t1,2=−1±1+84=−1±34\displaystyle 2t^2 + t - 1 = 0 \;\Rightarrow\; t_{1,2} = \frac{-1 \pm \sqrt{1 + 8}}{4} = \frac{-1 \pm 3}{4}
  3. Korene sú t1=12t_1 = \frac{1}{2} a t2=−1t_2 = -1. Oba ležia v intervale ⟨−1;1⟩\langle -1; 1 \rangle, takže riešiš dve základné rovnice:
  4. sin⁡x=12  ⇒  x=π6+2kπ  ∨  x=5π6+2kπ\displaystyle \sin x = \frac{1}{2} \;\Rightarrow\; x = \frac{\pi}{6} + 2k\pi \;\lor\; x = \frac{5\pi}{6} + 2k\pi
  5. sin⁡x=−1  ⇒  x=3π2+2kπ\displaystyle \sin x = -1 \;\Rightarrow\; x = \frac{3\pi}{2} + 2k\pi

Výsledok: x∈{π6+2kπ; 5π6+2kπ; 3π2+2kπ}x \in \{\frac{\pi}{6} + 2k\pi;\ \allowbreak \frac{5\pi}{6} + 2k\pi;\ \allowbreak \frac{3\pi}{2} + 2k\pi\}, k∈Zk \in \mathbb{Z}

Riešený príklad
Nerovnica s tangensom

Rieš nerovnicu tg⁡x≥1\operatorname{tg} x \geq 1.

  1. Tangens má periódu π\pi, preto stačí nerovnicu vyriešiť na intervale (−π2;π2)(-\frac{\pi}{2}; \frac{\pi}{2}), kde je tangens definovaný a rastúci.
  2. Rovnosť tg⁡x=1\operatorname{tg} x = 1 nastane pre x=π4x = \frac{\pi}{4}. Tangens na tomto intervale rastie, preto tg⁡x≥1\operatorname{tg} x \geq 1 platí pre x∈⟨π4;π2)x \in \langle \frac{\pi}{4}; \frac{\pi}{2}).
  3. Bod π2\frac{\pi}{2} do riešenia nepatrí, lebo v ňom tangens nie je definovaný. Nakoniec pripočítaš k obom hraniciam periódu kπk\pi.

Výsledok: x∈⟨π4+kπ;π2+kπ)x \in \langle \frac{\pi}{4} + k\pi; \frac{\pi}{2} + k\pi), k∈Zk \in \mathbb{Z}

Precvičovanie

Úlohy

Najprv počítaj sám, až potom si pozri výsledok. Vyriešenú úlohu si odškrtni. 0 z 12

1.
Urči definičné obory funkcií:
  1. a)
    f1:y=sin⁡xf_1: y = \sqrt{\sin x}
  2. b)
    f2:y=sin⁡x−32f_2: y = \sqrt{\sin x - \frac{\sqrt{3}}{2}}
  3. c)
    f3:y=sin⁡(π2−x)f_3: y = \sqrt{\sin(\frac{\pi}{2} - x)}
  4. d)
    g1:y=cos⁡xg_1: y = \sqrt{\cos x}
  5. e)
    g2:y=cos⁡x−32g_2: y = \sqrt{\cos x - \frac{\sqrt{3}}{2}}
  6. f)
    g3:y=cos⁡(π2−x)g_3: y = \sqrt{\cos(\frac{\pi}{2} - x)}
  • a)x∈⟨2kπ;π+2kπ⟩x \in \langle 2k\pi; \pi + 2k\pi \rangle, k∈Zk \in \mathbb{Z}
  • b)x∈⟨π3+2kπ;2π3+2kπ⟩x \in \langle \frac{\pi}{3} + 2k\pi; \frac{2\pi}{3} + 2k\pi \rangle, k∈Zk \in \mathbb{Z}
  • c)x∈⟨−π2+2kπ;π2+2kπ⟩x \in \langle -\frac{\pi}{2} + 2k\pi; \frac{\pi}{2} + 2k\pi \rangle, k∈Zk \in \mathbb{Z}
  • d)x∈⟨−π2+2kπ;π2+2kπ⟩x \in \langle -\frac{\pi}{2} + 2k\pi; \frac{\pi}{2} + 2k\pi \rangle, k∈Zk \in \mathbb{Z}
  • e)x∈⟨−π6+2kπ;π6+2kπ⟩x \in \langle -\frac{\pi}{6} + 2k\pi; \frac{\pi}{6} + 2k\pi \rangle, k∈Zk \in \mathbb{Z}
  • f)x∈⟨2kπ;π+2kπ⟩x \in \langle 2k\pi; \pi + 2k\pi \rangle, k∈Zk \in \mathbb{Z}
2.
Zostroj graf funkcie:
  1. a)
    f:y=2cos⁡(x−π3)f: y = 2\cos(x - \frac{\pi}{3})
  2. b)
    g:y=2sin⁡(x−π3)g: y = 2\sin(x - \frac{\pi}{3})
  3. c)
    h:y=cos⁡(x+π3)h: y = \cos(x + \frac{\pi}{3})
  4. d)
    i:y=1+∣cos⁡x∣i: y = 1 + |\cos x|
3.
Rieš rovnice v intervale (0;2π)(0; 2\pi):
  1. a)
    cotg⁡(2x−π4)=−1\operatorname{cotg}(2x - \frac{\pi}{4}) = -1
  2. b)
    tg⁡(−x+π6)=3\operatorname{tg}(-x + \frac{\pi}{6}) = \sqrt{3}
  • a)x∈{π2; π; 3π2}x \in \{\frac{\pi}{2};\ \allowbreak \pi;\ \allowbreak \frac{3\pi}{2}\}
  • b)x∈{5π6; 11π6}x \in \{\frac{5\pi}{6};\ \allowbreak \frac{11\pi}{6}\}
4.
Nájdi definičný obor funkcie gg a zisti, či je párna alebo nepárna. Svoje tvrdenie zdôvodni.
g:y=sin⁡x2+2cos⁡x\displaystyle g: y = \frac{\sin x}{\sqrt{2} + 2\cos x}
D(g)=R−{3π4+2kπ; 5π4+2kπ; k∈Z}\mathrm{D}(g) = \mathbb{R} - \{\frac{3\pi}{4} + 2k\pi;\ \allowbreak \frac{5\pi}{4} + 2k\pi;\ \allowbreak k \in \mathbb{Z}\}. Funkcia je nepárna: definičný obor je súmerný podľa nuly a g(−x)=sin⁡(−x)2+2cos⁡(−x)=−sin⁡x2+2cos⁡x=−g(x)g(-x) = \frac{\sin(-x)}{\sqrt{2} + 2\cos(-x)} = \frac{-\sin x}{\sqrt{2} + 2\cos x} = -g(x).
5.
Dokáž, že v každom pravouhlom trojuholníku s odvesnami aa, bb platí:
tg⁡2α=2abb2−a2\displaystyle \operatorname{tg} 2\alpha = \frac{2ab}{b^2 - a^2}
6.
Dokáž, že v každom pravouhlom trojuholníku platí:
tg⁡α=sin⁡α+cos⁡βsin⁡β+cos⁡α\displaystyle \operatorname{tg}\alpha = \frac{\sin\alpha + \cos\beta}{\sin\beta + \cos\alpha}
7.
Daná je funkcia f:y=2cos⁡(x−π3)+1f: y = 2\cos(x - \frac{\pi}{3}) + 1.
  1. a)
    Urči definičný obor D(f)\mathrm{D}(f), obor hodnôt H(f)\mathrm{H}(f) a periódu danej funkcie a nájdi tie hodnoty x∈D(f)x \in \mathrm{D}(f), v ktorých funkcia nadobúda extrémy.
  2. b)
    Načrtni graf funkcie ff.
  3. c)
    Vyrieš rovnicu ∣f(x)∣=1|f(x)| = 1.
  • a)D(f)=R\mathrm{D}(f) = \mathbb{R}, H(f)=⟨−1;3⟩\mathrm{H}(f) = \langle -1; 3 \rangle, perióda 2π2\pi. Maximum 33 v bodoch x=π3+2kπx = \frac{\pi}{3} + 2k\pi, minimum −1-1 v bodoch x=4π3+2kπx = \frac{4\pi}{3} + 2k\pi, k∈Zk \in \mathbb{Z}.
  • c)x∈{5π6+kπ; 4π3+2kπ}x \in \{\frac{5\pi}{6} + k\pi;\ \allowbreak \frac{4\pi}{3} + 2k\pi\}, k∈Zk \in \mathbb{Z}
8.
Načrtni grafy funkcií:
  1. a)
    y=3cos⁡(2x−π3)+1y = 3\cos(2x - \frac{\pi}{3}) + 1
  2. b)
    y=−0,5sin⁡(x+π4)−2y = -0{,}5\sin(x + \frac{\pi}{4}) - 2
  3. c)
    y=−tg⁡x+2y = -\operatorname{tg} x + 2
  4. d)
    y=cotg⁡(x−π3)y = \operatorname{cotg}(x - \frac{\pi}{3})
  5. e)
    y=sin⁡(−x)y = \sin(-x)
  6. f)
    y=∣sin⁡x∣y = |\sin x|
  7. g)
    y=∣cos⁡(x+π4)∣y = |\cos(x + \frac{\pi}{4})|
9.
Rieš rovnice:
  1. a)
    sin⁡x=12\sin x = \frac{1}{2}
  2. b)
    cos⁡x=−1\cos x = -1
  3. c)
    cotg⁡x=−3\operatorname{cotg} x = -\sqrt{3}
  • a)x∈{π6+2kπ; 5π6+2kπ}x \in \{\frac{\pi}{6} + 2k\pi;\ \allowbreak \frac{5\pi}{6} + 2k\pi\}, k∈Zk \in \mathbb{Z}
  • b)x∈{π+2kπ}x \in \{\pi + 2k\pi\}, k∈Zk \in \mathbb{Z}
  • c)x∈{5π6+kπ}x \in \{\frac{5\pi}{6} + k\pi\}, k∈Zk \in \mathbb{Z}
10.
Rieš rovnice:
  1. a)
    sin⁡3x=1\sin 3x = 1
  2. b)
    cos⁡10x=22\cos 10x = \frac{\sqrt{2}}{2}
  3. c)
    cos⁡52x=0\cos \frac{5}{2}x = 0
  4. d)
    sin⁡(2x−π4)=22\sin(2x - \frac{\pi}{4}) = \frac{\sqrt{2}}{2}
  5. e)
    cos⁡(3x+56π)=−12\cos(3x + \frac{5}{6}\pi) = -\frac{1}{2}
  6. f)
    tg⁡(4x−3)=1\operatorname{tg}(4x - 3) = 1
  7. g)
    cotg⁡(π6−x)=33\operatorname{cotg}(\frac{\pi}{6} - x) = \frac{\sqrt{3}}{3}
  8. h)
    sin⁡(1−x)=0\sin(1 - x) = 0
  9. i)
    2cos⁡(4π+2x)=−1\sqrt{2}\cos(4\pi + 2x) = -1
  10. j)
    sin⁡(4x−π3)=2\sin(4x - \frac{\pi}{3}) = \sqrt{2}
  • a)x∈{π6+2kπ3}x \in \{\frac{\pi}{6} + \frac{2k\pi}{3}\}, k∈Zk \in \mathbb{Z}
  • b)x∈{π40+kπ5; 7π40+kπ5}x \in \{\frac{\pi}{40} + \frac{k\pi}{5};\ \allowbreak \frac{7\pi}{40} + \frac{k\pi}{5}\}, k∈Zk \in \mathbb{Z}
  • c)x∈{π5+2kπ5}x \in \{\frac{\pi}{5} + \frac{2k\pi}{5}\}, k∈Zk \in \mathbb{Z}
  • d)x∈{π4+kπ; π2+kπ}x \in \{\frac{\pi}{4} + k\pi;\ \allowbreak \frac{\pi}{2} + k\pi\}, k∈Zk \in \mathbb{Z}
  • e)x∈{11π18+2kπ3; π6+2kπ3}x \in \{\frac{11\pi}{18} + \frac{2k\pi}{3};\ \allowbreak \frac{\pi}{6} + \frac{2k\pi}{3}\}, k∈Zk \in \mathbb{Z}
  • f)x∈{34+π16+kπ4}x \in \{\frac{3}{4} + \frac{\pi}{16} + \frac{k\pi}{4}\}, k∈Zk \in \mathbb{Z}
  • g)x∈{5π6+kπ}x \in \{\frac{5\pi}{6} + k\pi\}, k∈Zk \in \mathbb{Z}
  • h)x∈{1+kπ}x \in \{1 + k\pi\}, k∈Zk \in \mathbb{Z}
  • i)x∈{3π8+kπ; 5π8+kπ}x \in \{\frac{3\pi}{8} + k\pi;\ \allowbreak \frac{5\pi}{8} + k\pi\}, k∈Zk \in \mathbb{Z}
  • j)Rovnica nemá riešenie, x∈∅x \in \emptyset, lebo 2>1\sqrt{2} > 1.
11.
Rieš rovnice:
  1. a)
    2cos⁡2x−cos⁡x−1=02\cos^2 x - \cos x - 1 = 0
  2. b)
    4sin⁡2x−2sin⁡x=3(−1+2sin⁡x)4\sin^2 x - 2\sin x = \sqrt{3}(-1 + 2\sin x)
  3. c)
    tg⁡2x−tg⁡x−2=0\operatorname{tg}^2 x - \operatorname{tg} x - 2 = 0
  4. d)
    2sin⁡2x−sin⁡x=02\sin^2 x - \sin x = 0
  5. e)
    4cos⁡3x=cos⁡x4\cos^3 x = \cos x
  • a)x∈{2kπ; 2π3+2kπ; 4π3+2kπ}x \in \{2k\pi;\ \allowbreak \frac{2\pi}{3} + 2k\pi;\ \allowbreak \frac{4\pi}{3} + 2k\pi\}, čo môžeš zapísať aj ako x∈{2kπ3}x \in \{\frac{2k\pi}{3}\}, k∈Zk \in \mathbb{Z}
  • b)x∈{π6+2kπ; 5π6+2kπ; π3+2kπ; 2π3+2kπ}x \in \{\frac{\pi}{6} + 2k\pi;\ \allowbreak \frac{5\pi}{6} + 2k\pi;\ \allowbreak \frac{\pi}{3} + 2k\pi;\ \allowbreak \frac{2\pi}{3} + 2k\pi\}, k∈Zk \in \mathbb{Z}
  • c)x∈{3π4+kπ; x0+kπ}x \in \{\frac{3\pi}{4} + k\pi;\ \allowbreak x_0 + k\pi\}, k∈Zk \in \mathbb{Z}, kde x0=arctg⁡2≐1,1071x_0 = \operatorname{arctg} 2 \doteq 1{,}1071 (na kalkulačke v radiánoch)
  • d)x∈{kπ; π6+2kπ; 5π6+2kπ}x \in \{k\pi;\ \allowbreak \frac{\pi}{6} + 2k\pi;\ \allowbreak \frac{5\pi}{6} + 2k\pi\}, k∈Zk \in \mathbb{Z}
  • e)x∈{π2+kπ; π3+kπ; 2π3+kπ}x \in \{\frac{\pi}{2} + k\pi;\ \allowbreak \frac{\pi}{3} + k\pi;\ \allowbreak \frac{2\pi}{3} + k\pi\}, k∈Zk \in \mathbb{Z}
12.
Rieš nerovnice:
  1. a)
    sin⁡x≥32\sin x \geq \frac{\sqrt{3}}{2}
  2. b)
    tg⁡x≤−1\operatorname{tg} x \leq -1
  3. c)
    sin⁡x<0\sin x < 0
  4. d)
    cotg⁡x>−1\operatorname{cotg} x > -1
  • a)x∈⟨π3+2kπ;2π3+2kπ⟩x \in \langle \frac{\pi}{3} + 2k\pi; \frac{2\pi}{3} + 2k\pi \rangle, k∈Zk \in \mathbb{Z}
  • b)x∈(π2+kπ;3π4+kπ⟩x \in (\frac{\pi}{2} + k\pi; \frac{3\pi}{4} + k\pi \rangle, k∈Zk \in \mathbb{Z}
  • c)x∈(π+2kπ;2π+2kπ)x \in (\pi + 2k\pi; 2\pi + 2k\pi), k∈Zk \in \mathbb{Z}
  • d)x∈(kπ;3π4+kπ)x \in (k\pi; \frac{3\pi}{4} + k\pi), k∈Zk \in \mathbb{Z}

Hotovo s okruhom?

Okruh máš hotový

Keď teórii rozumieš a úlohy ti idú, označ okruh ako hotový. Plán do maturity sa podľa toho prepočíta.

V pláne sa ti posunie ďalší okruh.